Rozloženie pracovných miest vo svete dnes mnohí kritizujú, podľa niektorých pozorovateľov však poskytuje nové obrovské príležitosti pre firmy z bohatých štátov, a súčasne šance na zlepšenie životnej úrovne v chudobných krajinách. Príkladom využívania pracovnej sily vo viacerých štátoch je indická technologická spoločnosť Wipro. Svoje výrobné a výskumné prevádzky má nielen v Amerike, ale aj v Japonsku, Južnej Kórei a na Taiwane. Ešte pred pár rokmi by sa tak rozsiahle prepojenie viacerých krajín jednou firmou považovalo za niečo ojedinelé. Avšak dnes práve vďaka globalizácii sa situácia začína meniť. Globalizačný trend posunul dopredu aj spoločnosť Flextronics, ktorá sa rozhodla preniknúť do Číny. V dôsledku rozsiahleho presunu pracovných miest z bohatých do chudobných štátov sa však dostala pod ostrú paľbu kritiky. Bohaté štáty sa totiž začali obávať, že presun pracovných miest zo strany viacerých firiem môže zníži ich všeobecnú konkurencieschopnosť. Dobre platené pracovné miesta v Amerike, Nemecku alebo vo Veľkej Británii, sa presunuli do krajín z lacnejšou pracovnou silou v Indii, Číne alebo Mexiku, uviedol The Economist. Politici začali otvorene tento stav kritizovať. To, čo ešte pred niekoľkými rokmi oslavovali ako výhody globalizácie, toho sa dnes obávajú -- presunu práce z bohatých štátov do menej rozvinutých krajín.
Americká výskumná spoločnosť Forrester odhaduje, že do roku 2015 pri súčasnom trende presunu pracovných miest Amerika stratí na úkor chudobných štátov asi 74 642 pracovných príležitostí, zatiaľ čo Európa bude môcť zamestnať o 118 712 počítačových expertov menej.
Uprostred týchto obáv sa však vynárajú aj prvé lastovičky, napríklad práve firma Flextronics síce presunula výrobu súčiastok na televízory do Ázie, avšak ich konečná montáž sa robí v Amerike, aby boli výrobky bližšie k spotrebiteľom.
Medzi najvyhľadávanejšie oblasti na produkciu televízorov, automobilov, počítačov a iného spotrebného tvaru sa za posledných desať rokov sa zaradili napríklad Mexiko, Brazília, Česká republika, ale v prvom rade Čína. Práve tu sa vyrába najviac tovaru, ktorý potom smeruje na trhy v Európe, Japonsku alebo v Amerike. Produkcia mimo domovskej krajiny sa stala základom stratégie viacerých veľkých spoločností vrátane maloobchodných reťazcov Wal-Mart alebo Dell.
Pozorovatelia predpokladajú, že počas najbližších desať rokov bude veľký záujem o využívanie pracovnej sily najmä v Rusku, Číne a čiastočne aj v Indii. Smerovať by sem mali hlavne technologické spoločnosti.
Pri presune podnikových procesov do zahraničia však nie sú dôvodom len úspory, uvádza poradenská firma A.T. Kearney. Pri svojom prieskume sa zamerala popri očakávanom znížení nákladov aj na hospodárske a politické prostredie, ako aj na kvalifikáciu disponibilných pracovných síl.
Prvé tri miesta na indexe atraktívnosti na prilákanie pracovných miest zaujali krajiny s nízkymi mzdovými nákladmi -- India, Čína a Malajzia. Ďalšími atraktívnymi cieľovými krajinami boli napríklad Česko, Singapur, Filipíny, Brazília, Kanada a Čile.
Trend presunu podnikových procesov do zahraničia, takzvaný offshoring, podľa rakúskeho riaditeľa firmy A.T. Kearney Floriana Haslauera pretrvá aj v ďalších rokoch. "Offshoring však nie je všeliekom na zníženie nákladov," upozornil Haslauer. Napríklad americký výrobca počítačov Dell a poskytovateľ finančných služieb Lehman Brothers presunuli svoje call centrá naspäť do USA, pretože neboli spokojní s kvalitou ponúknutou v zahraničí.
Európa si aj napriek presunu miest smerom na východ ešte stále vedie pri vytváraní pracovných miest lepšie ako USA a zatiaľ čo v poslednom období miera zamestnanosti v Európskej únii rástla, v USA klesala, uviedla vo svojej výročnej správe Európska komisia. Informoval o tom ekonomický denník Financial Times.
V priemysle USA zmizlo za posledných 5 rokov takmer 2,5 milióna pracovných miest, kým priemysel EÚ vytvoril ďalších 380 000 aj vďaka rozmáhajúcim sa aktivitám v niektorých štátoch. Miera zamestnanosti v USA zostáva síce o dosť vyššia ako v únii, avšak počas 5-ročného obdobia klesla zo 73,5 na 69,9 %, kým miera zamestnanosti v EÚ stúpla zo 61 na 62,8 %. Aj táto správa by podľa odborníkov mala pomôcť rozptýliť v Európe rastúce obavy o premiestnenie pracovných miest do iných krajín. Offshoring je podľa správy EK len súčasťou meniaceho sa prostredia, ktoré ponúka príležitosti celému svetu, a preto by sa nemal zastaviť.
StoryEditor