Kto z vás ešte nemá vlastnú internetovú stránku, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu. Aj týmito slovami klasikov by sa dala parafrázovať skutočnosť, že počet osobných webov rýchle stúpa. Niektoré z nich sú skutočne kvalitné, iné tvoria len jednoduché stránky s minimálnym obsahom a ešte horším grafickým stvárnením. Napriek tomu sú ich majitelia "in" -- vlastná internetová stránka je skrátka v móde. Vytvorte si ju preto aj vy.
A ako? -- bude asi základná otázka začínajúceho webdizajnéra. Odpoveď nie je až taká jednoduchá. Aj keď tvorba vlastného webu nemusí byť príliš komplikovanou a náročnou operáciou, aspoň minimálna kvalita si vyžiada určité vedomosti a dostatok času. Nikto asi nechce, aby sa počet prístupov zastavil niekde okolo číslice 10 len preto, že jeho prezentácia poriadne nefunguje alebo je skrátka "o ničom".
HTML kontra WYSIWYG
Ortodoxní a profesionálni webdizajnéri majú na položenú otázku jasnú odpoveď -- je ňou známy HTML jazyk. HyperText Mark-up Language dokáže vytvoriť základy webu -- teda nadpisy, text, tabuľky či odkazy. Navyše na písanie stránky v HTML potrebujete len jednoduchý textový editor -- postačí napríklad aj Notepad. Pre začiatočníka je však táto cesta pomerne náročná -- najmä ak chce mať všetko hotové v čo najkratšom čase, najlepšie hneď. HTML si treba proste naštudovať, a to pre mnohých zotrie jeho nepopierateľné výhody oproti tzv. WYSIWYG editorom.
Kto už niekedy pracoval s Office od Microsoftu, všimol si určite jeden jeho editor, a síce FrontPage. Práve ten spolu s Macromedia Dreamweaver reprezentujú pomerne početnú skupinu programov zaradenú do kategórie WYSIWYG, teda what you see is what you get. Autor nemusí vedieť, že existuje nejaký HTML, svoj web si totiž vytvára v grafickom prostredí, stránku skrátka nakreslí, vloží tabuľky, text či obrázky, myškou ich umiestni na potrebné miesto a hotovo. Aké jednoduché.
Za aj proti
Ale pozor. WYSIWYG editory majú oproti HTML niekoľko veľkých nevýhod. Napriek jednoduchosti sú v porovnaní s písaným kódom paradoxne zložitejšie. Sú vhodné len na menej náročné stránky, ak by ste sa chceli do webdizajnu pustiť vážnejšie, skôr či neskôr ich opustíte. Generujú aj príliš veľa zbytočného kódu, čo stránku robí väčšou, a tým aj ťažkopádnejšou a pomalšou. A ak ju budete chcieť náhle editovať, za počítačom bez nainštalovaného editora to nezvládnete. Pri HTML to nehrozí. Navyše nie každý prehliadač zvládne jej zobrazenie v korektnej forme, a nájsť chybu je veľmi náročné. A to napriek tomu, že vyspelé WYSIWYG-y už ponúkajú aj možnosť priamej úpravy kódu.
Ale pre začiatočníkov snažiacich sa o svoju prvotinu môžu znamenať rýchly štart ich dizajnérskej kariéry. Určitým kompromisom sú NON-WYSIWYG editory, ako je Macromedia HomeSite, ktoré síce vyžadujú znalosť HTML, ale ponúkajú aj možnosť uľahčiť si prácu pomocou niektorých predvolených prvkov z menu, ako sú napríklad tabuľky.
Alternatív pri tvorbe webu je však ešte viac. "Dnes sa už odporúča použiť CSS kaskádové štýly a do popredia vstupuje PHP jazyk," informuje šéfredaktor servera grafika.sk Juraj Ferenčík. Výhodou PHP je, že ide o dynamický jazyk, ktorý podporuje premenné. Zmena obsahu stránky je na rozdiel od HTML možná bez prepisovania celého kódu, stačí len zmeniť jednu premennú. CSS sa využíva na formátovanie obsahu HTML, pričom štýly dovoľujú presné určenie podoby jednotlivých elementov na stránke. Umožňuje tak zjednodušiť kód a sprehľadniť ho.
Dôležitý je spotrebiteľ
Vieme už, v čom si stránku napíšeme, zabudli sme si však povedať, pre koho je vlastne určená. Slabinou osobných webov totiž je, že sa často robia tak, aby sa páčili majiteľom, a nie ich potenciálnym návštevníkom. Určite si cieľ, štruktúru alebo mapu stránky, jej obsah a až následne sa pustite do samotnej dizajnérskej práce. A nezabúdajte -- ľudia internet nečítajú, ale ho očami "skrolujú". Pokiaľ nenatrafia na pevné záchytné body, stratia záujem. Že sa vo webovej stránke vyzná majiteľ, je samozrejmé, pre jeho "konzumentov" to však nemusí platiť. Pri rozsiahlejších projektoch preto nie je na škodu ani prehľadná mapa stránky.
Zostaňme však pri začiatočníkoch. "Neodporúčal by som im žiadne grafické "parádičky" typu Flash. Je to síce efektné a pekné, ale nie je to praktické, mnoho ľudí ho má dokonca vypnutý. Tak isto neodporúčam ani Javu," radí Ferenčík. Webdizajnér však bude musieť zvládnuť niektorý z grafických softvérov typu Photoshop či Corel, poradiť si s úpravou fotografií a uvedomiť si, že nie všetci internetoví surferi majú ostrý zrak. Preto treba voliť kontrastné farby pozadia a písma či umožniť zoomovanie stránky. Jasné titulkovanie, členenie dlhých textov a pravopis by mali byť samozrejmosťou. A nezabudnite na jej pravidelnú aktualizáciu a spätnú väzbu -- mŕtve weby nikoho nezaujímajú.
Web sa dá kúpiť
A až keď je všetko hotové a odskúšané, môžete sa svojím dielom pochváliť pred celým svetom. Či sa rozhodnete pre platený server alebo freehosting, je na vás. Tie platené majú obyčajne lepšiu technickú podporu, stabilitu a ponúkajú aj rozsiahlejší priestor. A neotravuje na nich reklama. Aj medzi bezplatnými servermi sa však dá nájsť niekoľko možností, ktoré ponúkajú slušnú kvalitu a sú dobrou alternatívou.
Koho toto všetko odradilo a nemá chuť či čas boriť sa s problémami webdizajnu, má ešte jednu možnosť. Web vám dnes vytvorí každý druhý študent techniky a množstvo na túto činnosť špecializovaných firiem či živnostníkov. Cena za troj- až štvorstránkový produkt sa pohybuje okolo tisíc až dvetisíc korún, za náročnejšie projekty si treba už slušne priplatiť. "Pretože každý by chcel kvalitnú stránku, ale veľa ľudí ešte stále pre to spraví minimum," uzatvára Juraj Ferenčík.
Slovník webdizajnéra
HTML -- značkový jazyk určený na vytváranie webových stránok a iných informácií zobraziteľných vo webovom prehliadači. HTML kladie dôraz skôr na prezentáciu informácií -- odseky, fonty, váhu písma, tabuľky atď., ako na význam slov.
XHTML -- hypertextový značkový jazyk je značkový jazyk podobný HTML, ale s prísnejšou syntaxou. Je jednoduchší ako HTML.
Tagy -- základné stavebné prvky HTML. Každý tag reprezentuje určitý objekt na stránke (odsek, titulok, obrázok...). Tagy píšeme v ostrých zátvorkách: < >.
CSS -- kaskádové štýly slúžia ako súhrn metód na úpravu a vizuálne formátovanie iternetových stránok.
PHP -- open source -- skriptovací programovací jazyk, ktorý sa používa na programovanie klient-server aplikácií (na strane servera) a vývoj dynamických webových stránok.
Flash -- je založený na vektorovej grafike. Výhoda je vo veľkej interaktivite, hlavná nevýhoda je v tom, že už vytvorené stránky alebo projekty majú značne veľkú náročnosť na systém.
JavaScript -- objektovo-orientovaný skriptovací jazyk, ktorého kód je vložený do HTML súboru, myšlienkovo vychádza z Javy.
FTP -- protokol určený na prenos súborov medzi počítačmi, či už na internete alebo v lokálnej sieti.
SEO -- optimalizácia webových stránok pre vyhľadávače.