J&T je skratkou dvoch mien - Jakaboviča a Tkáča. Kto sú ďalší majitelia skupiny?
- Na vrchole majetkovej štruktúry skupiny J&T stoja štyri fyzické osoby - Ivan Jakabovič, Patrik Tkáč, Jozef Tkáč a ja. Tieto štyri osoby tvoria správnu radu, a tá rozhoduje o stratégii skupiny.
Patrik Tkáč nedávno označil v Česku za najúspešnejší projekt kúpu akcií ČEZ. Ktorý projekt bol najvýnosnejší na Slovensku?
- Nad tým som nikdy nerozmýšľal. Zaujímavý bol realitný biznis so štyrmi priemyselnými parkami a s administratívnou budovou Wested Tower. Bol to najväčší realitný obchod na Slovensku. Vysoký výnos priniesol aj predaj akcií Slovnaftu, ktoré sme pre klientov kupovali v priemere zhruba po 650 korún a predali MOL-u po 1 380 korún. Tento obchod sa radí medzi naše najvýnosnejšie vďaka veľkému objemu.
Ste silná finančná skupina, máte na Slovensku nejakého konkurenta?
- Čo sa týka realitného developmentu v Tatrách, tam konkurenta nemáme. Spoločnosti podnikajúce v cestovnom ruchu v tejto oblasti považujeme skôr za partnerov. Či už je to 1. Tatranská, prevádzkovatelia golfového ihriska, prevádzkovatelia Grandhotela v Smokovci a ďalších. Čo sa týka Bratislavy, vyprofilovali sa tu traja - štyria silní developeri, s ktorými si konkurujeme.
J&T na Slovensku preslávili obchody s akciami. Dnes o vás počuť skôr v súvislosti s realitami a cestovným ruchom. Vybrali ste sa teda touto cestou?
- V marci sme otvorili na Slovensku pobočku banky, takže čoskoro začne vystupovať do popredia aj private banking, ktorý robíme v Prahe. Momentálne je však realitný biznis na Slovensku naozaj najväčší. Aj ten je však diverzifikovaný - sme aktívni v developovaní kancelárií, bytov, hotelov, logistických a priemyselných parkov.
Nebojíte sa, že realitná bublina spľasne?
- Je priskoro hovoriť o bubline, ale aj napriek tomu sme aktívni v štyroch už spomenutých segmentoch, ktoré nám slúžia na rozloženie rizika. Keď ceny kancelárií stúpajú, ceny bytov môžu ísť napríklad dole. Budujeme vlastné portfólio, na ktoré sa pozeráme ako na dlhodobú investíciu. S výnimkou jedného projektu reality len nestaviame a hneď nepredávame, ale určitý čas si ich ponechávame.
A čo cestovný ruch?
- Vybrali sme si Vysoké Tatry. Ich potenciál je absolútne nevyužitý v porovnaní s inými prírodnými danosťami v Európe alebo Severnej Amerike. Myslím si, že to bolo koncom roku 2002, keď sme prijali strategické rozhodnutie ísť do Vysokých Tatier. Tatry neberieme ako budovu v Bratislave. Nejdeme tam investovať na päť rokov, ale minimálne na pätnásť. Potom uvidíme, čo bude ďalej, ale už dnes jednoznačne vieme, kde sú všetky možné riziká.
Kde?
- Počnúc zonáciou chránených území a končiac militantnými pseudoochranármi. To všetko treba riešiť. Slovo "pseudoochranári" som použil zámerne, keďže sú aj seriózni ochranári, ktorí sa rozumejú veci a s nimi dokážeme komunikovať. Sú tam profesionálne organizácie, ktoré chránia prírodu a lesy, sú tam organizácie, ktoré si strážia vlastný biznis. To sú organizácie, s ktorými treba komunikovať. No a okrem nich je tam tá položka "pseudoochranári", my im hovoríme ultrazelení.
Kde sa končia vaše podnikateľské a kde sa začínajú ochranárske záujmy v Tatrách?
- S ochranármi v princípe nie sme v konflikte. Považujeme ich za partnerov. Je však rozdiel medzi kompetentnými profesionálnymi ochranármi, ktorí majú určitú zodpovednosť, a tými spomínanými utrazelenými. My nemáme problém so zonáciou. Našou filozofiou je, že v oblasti, ktorá je už urbanizovaná a je v nej ľudská činnosť, nech sa prispôsobí stupeň ochrany jej súčasnému stavu.
Napríklad?
- Skalnatá dolina. Sú tam staré laná z 50. rokov, neporiadok od turistov... To má byť piaty stupeň ochrany? Tatry ako stredisko vrátane lanoviek vznikli skôr ako národný park. Ministerstvo životného prostredia vydáva ročne tritisíc výnimiek, lanovky a zjazdovky fungujú na výnimky. My hovoríme, aby sa upravili stupne ochrany tak, aby zodpovedali súčasnému stavu. Nikto, ani ochranári a ani my, nechce, aby sa začalo stavať v panenskej prírode. My chceme investovať tam, kde sa už niečo deje. Aj nám záleží na tatranskej prírode, tá do Tatier láka turistov.
Viac turistov však prinesie viac odpadkov.
- Nechceme do Tatier ťahať viac ľudí. V Tatrách budú služby s vyššou pridanou hodnotou, budú drahšie a budú pre menej ľudí. Dnes je kapacita Tatier štrnásťtisíc lôžok. Sme presvedčení, že aj to je veľa a sme za to, aby sa táto kapacita znížila na desaťtisíc. Filozofiou pre Tatry by malo byť zvýšenie kvality poskytovaných služieb na úkor kvantity. Budú však určené pre vyššiu klientelu. Masový turizmus za ľudové ceny sa môže rozvíjať inde, kde je na to kapacita.
Stanú sa teda Tatry záležitosťou doslova pre horných desaťtisíc?
- Tatry historicky vznikli ako stredisko pre luxusnú klientelu. Na druhej strane v Tatrách vždy ostanú penzióniky, hotely a chaty, kde si ubytovanie bude môcť dovoliť aj bežný Slovák. Takisto zjazdovky či turistické chodníky budú pre všetkých. Aby nedochádzalo k nedorozumeniu - z Tatier nikoho nechceme vytlačiť. Chceme doplniť služby o segment, ktorý z nich boľševik za štyridsať rokov vyhnal.
Do drahých hotelov neprídu bývať asi len Slováci.
- Počítame s klientelou najmä zo strednej a z východnej Európy. Hostí však len vďaka hotelom a zjazdovkám do Tatier nedostaneme. Chceme napríklad tlačiť na samosprávu a štát, aby zlepšili dopravnú infraštruktúru v Tatrách. Aj s pomocou eurofondov. Krakovské vojvodstvo už začalo komunikovať s Prešovským krajom o prepojení Zakopaného a Tatranskej Lomnice električkou. Chceme, aby sa električková trať zdvojkoľanila, zrýchlila a aby bola predĺžená až na popradské letisko. Cesta z letiska do hotela by tak trvala pol hodiny, čo nie je nikde na svete. Dôležité je tu aj náplň pre turistov a kvalita ostatných služieb.
Nechceli by ste kúpiť letisko v Poprade? Dnes väčšinu jeho akcií už vlastnia Vysoké Tatry, Poprad a Prešovský kraj.
- Popradské letisko treba rozlietať. Malo by dostať linky do Kyjeva, Moskvy, Petrohradu, Varšavy, Berlína a Prahy. Do Londýna sa už z Popradu lieta. Čo sa týka otázky, či ho chceme alebo nechceme kúpiť, v tejto chvíli je o tom predčasné hovoriť. Počkáme, ako sa traja noví akcionári zhostia svojej úlohy. Ak bude ich plán progresívny, nie je dôvod, aby sme do letiska vstupovali. Pre nás nie je dôležité, či budeme letisko vlastniť, pokiaľ bude fungovať.
A ak fungovať nebude?
- V takom prípade sa oň budeme jednoznačne uchádzať. Na to, aby nám fungoval turistický ruch v Tatrách, potrebujeme funkčné letisko. Ale dnes má letisko takých akcionárov, ktorým by malo záležať na tom, aby na ňom pristávali lietadlá. Ak by bolo letisko v strate, vedeli by sme ho istý čas sanovať. Som však presvedčený, že ak bude letisko dobre manažované, tak bude rásť aj bez nás. Ak sanovaním stratíme povedzme desať miliónov ročne, tak sa nám to stále oplatí, keďže lietadlami príde klientela do Tatier.
Neplánujete prikúpiť ešte nejaké zjazdovky?
- Zatiaľ o tom neuvažujeme. Máme pred sebou projekt rekonštrukcie strediska Tatranská Lomnica, následne by malo prísť na rad stredisko v Starom Smokovci. Z hľadiska množstva práce i objemu investícií nás tieto projekty zamestnávajú dostatočne. Uvidí sa, čo prinesú najbližšie roky.
V Tatrách vlastníte Kúpele Štrbské Pleso. Iné kúpele vás nelákajú?
- Zamerali sme sa na Tatry. Ak sú nejaké kúpele, ktoré sa nám zdajú na Slovensku zaujímavé, tak sú to Trenčianske Teplice.
Kupujete ich?
- Prebieha proces prevzatia väčšiny akcií spoločnosťami, za ktorými stoja naši klienti.
Liečebné zariadenia na Štrbskom Plese prestavujete na hotely, dopadnú tak aj Trenčianske Teplice?
- V hoteloch, aj na Štrbskom Plese, zostanú liečebné procedúry. Či je to Solisko, Helios alebo päťhviezdičkový Kempinski... Liečebné procesy v nich chceme nechať, len k nim pridáme kvalitu ostatných služieb. Jednotlivé hotely budú špecializované - v Kempinskom bude to, v Solisku niečo iné a v Heliose zase iné procedúry. V prípade Trenčianskych Teplíc sme ešte dôkladne neanalyzovali ich stav, a teda sme si tam zatiaľ nestanovili stratégiu.
Zostanete len na území bývalého Česko-Slovenska?
- Veľké príležitosti sa otvárajú v krajinách bývalého východného bloku. Už sme napríklad aktívni v Moskve, ale aj v iných miliónových mestách v Rusku. Zaujímavý je však aj Balkán či Kyjev.