Za elektrinu platíme najviac

Podľa úradu je u nás elektrina najdrahšia tak pre domácnosti, ako aj pre priemysel.

Útok na Eurostat
Energetici však upozorňujú, že takéto porovnávanie nemusí byť objektívne. Vo výrobe náklady na energie predstavujú často 60 až 70 percent. Tie však vznikajú na medzinárodných trhoch. "Lokálnu paritu kúpnej sily tu preto nemožno použiť relevantne," tvrdí hovorca Slovenských elektrární Juraj Kopřiva.
Metodika Eurostatu sa nepozdáva ani distribučným spoločnostiam. "Údaje vychádzajú z nesprávneho výmenného kurzu, prepočtu parity, no predovšetkým do prepočtov započítavajú nesprávne ceny produktov nielen ZSE, ale aj VSE a SSE. V minulom roku Eurostat mixoval tarify domácností a podnikateľov, čím vytváral neexistujúce kategórie odberateľov. Domnievam sa, že v tomto roku ide o podobnú záležitosť," povedal Ján Orlovský zo Západoslovenskej energetiky.
Najdrahší z nových
Čísla Eurostatu k nám však nie sú priaznivé, ani keď nezohľadníme kúpyschopnosť ľudí a firiem. Elektrina pre domácnosti aj podnikateľov je desiata najdrahšia v únii a najdrahšia spomedzi jej 12 nových členov. Viac ako na Slovensku platia za elektrinu len rezidenti niektorých krajín starej pätnástky a cyperskí podnikatelia.
Podľa rýchleho prieskumu HN firmy ceny energie ako veľké negatívum nevnímajú. "Sú veci, ktoré sú dané a podnikateľovi sa, samozrejme, nemusia páčiť. Môže proti nim bojovať, ale nezmení ich," hovorí Dušan Koblíšek z Matadora.

"V predchádzajúcom období sa zdôrazňovalo, že ceny energií sa musia dostať na európsku úroveň. Z tých istých pravidiel Bruselu však vyplýva, že vláda sa má postarať o ochranu spotrebiteľa, kým nie je dostatočne rozvinuté konkurenčné prostredie. To sa nedialo," povedal hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara.

Možnosť regulovať
Vláda si už novelou regulačného zákona zaručila možnosť prostredníctvom regulačného úradu rozhodovať o cenách elektriny aj na liberalizovanom trhu, v krajnom prípade by dokonca štát mohol začať regulovať aj vyrobenú elektrinu, čo sa nerobí už v žiadnom štáte únie.
"Regulácia by bola cestou opačným smerom od cieľov Európskej únie. Slovenské podnikateľské subjekty fungujú na rovnakom trhu ako podnikatelia zo zahraničia. Majú možnosť vybrať si svojho dodávateľa, a teda aj cenu vygenerovanú na prepojenom energetickom trhu," dodal Kopřiva.
Ako v rozhovore pre HN uviedol predseda Rady pre reguláciu Jozef Holjenčík, reguláciu elektriny vníma ako "krajnú možnosť" a zatiaľ sa o nej neuvažuje.