Až 62 % Slovákov si myslí, že krajina profitovala z členstva v EÚ

Aj keď Slovensko je členom Európskej únie (EÚ) iba od 1. mája 2004, až 62 % občanov si myslí, že krajina profitovala z členstva v únii (v EÚ25 si to myslí 52 % občanov) a iba 28 % si myslí, že Slovensko neprofitovalo z členstva (36 % v EÚ25). Slovensko sa tak radí na tretie miesto za Litvou (70 %) a Poľskom (63 %) medzi novými členskými krajinami v pozitívnom hodnotení prospechu z členstva v EÚ.
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky v Európskej únii Eurobarometer 64, ktorý sa uskutočnil na jeseň 2005. Na Slovensku sa na ňom zúčastnilo 1 096 občanov starších ako 15 rokov.
Podpora členstvu v EÚ do značnej miery súvisí s očakávanými výhodami plynúcimi z členstva.
Zatiaľ čo v pohľade na vplyv členstva krajiny v EÚ na domáci priemysel a sektor služieb sa názory Slovákov neodlišujú od celoeurópskeho priemeru, v iných oblastiach sú odlišnosti výrazné. Najvýraznejšie sú v prípade vplyvu členstva na zamestnanosť. Zatiaľ čo až 54 % Slovákov si myslí, že členstvo SR v EÚ má dobrý vplyv na zamestnanosť v našej krajine, v rámci EÚ25 si rovnaké percento občanov myslí, že členstvo ich krajiny v EÚ má zlý vplyv na domácu zamestnanosť. Na druhej strane až 62 % Slovákov si myslí, že členstvo v EÚ má zlý vplyv na domáce poľnohospodárstvo, zatiaľ čo v EÚ25 si iba 48 % občanov myslí, že členstvo v únii má na poľnohospodárstvo v ich krajine zlý vplyv.
Zatiaľ čo Slováci výrazne pozitívnejšie hodnotia vplyv členstva krajiny v EÚ na jej bezpečnosť (75 % v SR a 67 % v EÚ25), v celoeurópskom priemere občania hodnotia pozitívnejšie vplyv členstva na export (64 % v EÚ25 a 57 % v SR). Pri negatívnom hodnotení vplyvu členstva na export je tento rozdiel ešte vyšší (35 % v SR a 23 % v EÚ25), čo je dané tým, že v porovnaní so Slovenskom v celoeurópskom priemere bolo viac ľudí, ktorí nevedeli vyjadriť názor na túto otázku. Určitý rozdiel možno pozorovať aj v prípade otázky týkajúcej sa vplyvu členstva na životnú úroveň. Kým pri pozitívnom hodnotení vplyvu členstva v EÚ na túto oblasť nebol medzi Slovákmi a celoeurópskym priemerom takmer nijaký rozdiel (52 %, resp. 53 %), k negatívnemu hodnoteniu sa priklonilo 36 % respondentov v EÚ25 a 43 % respondentov na Slovensku.