Podľa Lajčáka sú zmeny v Bosne na bode mrazu

Dodal, že "na tango treba dvoch a ukázalo sa, že partneri v Bosne a Hercegovine nedokázali urobiť svoju časť práce". Pritom pred dvoma rokmi sa zaviazali, že podmienkou pre podpis asociačnej dohody s EÚ bude práve prijatie zákona o reforme polície. "Ocitli sme sa v absurdnej situácii a vyzerá to tak, že Európskej únii záleží viac na integrácii Bosny a Hercegoviny, než krajine samotnej," uviedol Lajčák.

Podľa neho politikom súčasné status quo vyhovuje. Dáva totiž istotu, že neprídu o to, čo už majú. Navyše, každá zmena je risk. "Obnovujem jednotku boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Jedna z jej úloh bude preverovanie stykov politických špičiek s podsvetím," povedal Lajčák.

Belehrad má podľa Lajčáka právo vyjadrovať sa k dianiu v Bosne a Hercegovine. "Akceptujem len právne korektné tvrdenia, nie nehorázne obvinenia postavené na vode, voči ktorým sa už ohradilo aj medzinárodné spoločenstvo. Všimnite si, ako dôsledne premiér Koštunica nespomína Bosnu a Hercegovinu, len neustále hovorí o ochrane Republiky srbskej. Nespráva sa ako právnik, ale ako politik, ktorý sleduje svoj záujem," uviedol Lajčák.

Medzinárodný správca etnicky rozdelenej krajiny navrhol nové pravidlá, ktorých cieľom je posilniť ústredný bosniansky parlament, políciu a ďalšie inštitúcie tak, aby boli schopné realizovať reformy vedúce k členstvu Bosny v Európskej únii. Bosnianski Srbi však tvrdia, že ide o opatrenia zmenšujúce ich vplyv v ústredných inštitúciách krajiny a umožňujúce nadvládu moslimov. Reforma polície je podmienkou na priblíženie sa Bosny k EÚ. Oba miništáty majú teraz vlastnú políciu. EÚ žiada, aby sa polícia zjednotila, ale bosnianski Srbi to odmietajú. Lajčák požiadal parlament, aby jeho návrh prijal do 1. decembra, pretože inak využije svoje právo zaviesť zmeny vlastným rozhodnutím.

Povojnová Bosna a Hercegovina pozostáva z dvoch entít, Republiky srbskej a moslimsko-chorvátskej Federácie BiH, , ktoré majú vlastnú vládu, parlament a políciu a slabú ústrednú vládu.