Plán pre budúce riešenie štatútu srbskej provincie Kosovo prišiel v piatok do Belehradu predstaviť splnomocnenec OSN pre túto otázku, bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari. Plán nehovorí o samostatnosti tejto provincie, no priznáva jej právo mať vlastnú ústavu, byť členom medzinárodných organizácií či uzatvárať medzinárodné zmluvy. Prvé reakcie zo strany srbských politikov boli jednoznačne negatívne: Ahtisaariho návrh odmietol prozápadný srbský prezident Boris Tadič, pretože podľa neho otvára cestu k nezávislosti Kosova. Srbské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, podľa ktorého Ahtisaari prekročil svoje právomoci. Bývalý fínsky prezident má ešte v priebehu dňa predstaviť svoj plán aj Prištine, hlavom meste Kosova.
Ahtisaariho návrh hovorí o "medzinárodne kontrolovanej štátnosti Kosova", no konkrétne nespomína nezávislosť. Návrh vyzýva na vytvorenie "multietnického Kosova, ktoré si bude samé vládnuť demokraticky a podľa zákona". Navrhuje tiež prijatie vlastnej ústavy provincie, ktorá "by mala mať právomoci vyjednávať a uzatvárať medzinárodné zmluvy vrátane dohôd o členstve v medzinárodných organizáciách".
Návrh zdôrazňuje nutnosť ochrany práv jednotlivých komunít Kosova a ich členov, nevyhnutnosť decentralizácie vlády a taktiež ochrany kultúrneho a náboženského dedičstva. Základnou súčasťou plánu je podľa vyslanca OSN ochrana srbskej, ako aj ďalších menšín. "Dôležitou časťou usporiadania je udelenie mandátu na budúcu medzinárodnú civilnú i vojenskú prítomnosť v Kosove, ktorej úlohou bude dohľad nad implementáciou dohody a pomoc kosovským úradom pri zabezpečovaní mieru a stability," píše sa v návrhu.
Plán odporúča zriadenie "nových, profesionálnych a multietnických kosovských bezpečnostných síl", ktorá by do jedného roka mali 2500 aktívnych členov a 800 záložníkov. Do jedného roka by tiež mala byť rozpustená súčasná kosovská armáda, ktorá pozostáva najmä z albánskych povstalcov, ktorí vo vojne bojovali proti srbským jednotkám.
Podľa srbského prezidenta Tadiča plán "otvára cestu k nezávislosti" Kosova, ktoré Srbsko považuje za neoddeliteľnú súčasť svojho územia. "Povedal som pánovi Ahtisaarimu, že ja ako prezident nikdy nebudem akceptovať nezávislosť Kosova," vyhlásil po stretnutí s Ahtisaarim srbský prezident. Keďže krajina po januárových parlamentných voľbách ešte nemá funkčný nový parlament, o tejto otázke bude prezident v najbližších dňoch rokovať s predsedami politických strán, ktoré sa do neho dostali. "Som presvedčený, že nájdeme cestu, ako chrániť naše národné a štátne záujmy," citujú srbské médiá Tadiča.
Odmietavé stanovisko k Ahtisaariho plánu v piatok vydalo aj srbské ministerstvo zahraničných vecí. Píše sa v ňom, že bývalý fínsky prezident prekročil svoje právomoci a pokúša sa "zmeniť štatút Srbskej republiky". Ahtisaariho plán je podľa ministerstva pokusom "podstatne zmeniť súčasné štátne hranice Srbska" tým, že Kosovu priznáva právo uchádzať sa o členstvo v medzinárodných organizáciách, vrátane OSN.
Ahtisaariho plán v piatok privítali Spojené štáty - označili ho za "spravodlivý a vyvážený". USA vyzvali predstaviteľov Srbska a kosovskej etnickej albánskej väčšiny na "konštruktívnu spoluprácu" s autorom návrhu. Na prijatie návrhu v piatok Srbov aj etnických Albáncov v Kosove vyzvala aj Európska únia. Tá vo svojom vyhlásení vyjadrila presvedčenie, že "vyriešenie štatútu Kosova bude zásadným príspevkom k zaisteniu regionálnej stability". Plán pre Kosovo privítala aj Severoatlantická aliancia, ktorá zároveň varovala, že jej jednotky pôsobiace v Kosove v prípade vypuknutia akýchkoľvek násilností tvrdo zasiahnu.
Zástupca EÚ v takzvanej kontaktnej skupine pre Kosovo Leopold Maurer v piatok oznámil, že od 12. do 23. februára sa vo Viedni uskutoční nové kolo rokovaní o budúcom štatúte tejto provincie. Obe strany - srbská aj kosovská - tu budú môcť predkladať návrhy na zmenu či vylepšenie súčasného textu. Bezpečnostná rada OSN by mohla podľa Maurera o Kosove rozhodovať v apríli alebo v máji.
StoryEditor