Prezidentské voľby v Bielorusku v réžii Lukašenka

V nedeľu sa v Bielorusku uskutočnia prezidentské voľby, v ktorých sa o hlasy 7 miliónov oprávnených voličov uchádzajú štyria kandidáti. Pozorovatelia sa zhodujú, že v nich zvíťazí terajší prezident Alexander Lukašenko (51) a že voľby nebudú čestné. Celý proces voľby prezidenta na ďalšie funkčné obdobie je neštandardný. Pôvodne sa očakávalo, že hlasovanie sa uskutoční v júli, kedy sa končí funkčné obdobie úradujúceho prezidenta, ale Lukašenko v decembri prekvapujúco rozhodol, že o novej hlave štátu sa rozhodne už 19. marca. Predpokladá sa, že nechcel opozícii nechať čas na to, aby získala podporu pre svojho hlavného kandidáta Alexandra Milinkeviča (58). Tento proeurópsky orientovaný profesor fyziky, ktorý bol rokoch 1990 až 1996 zástupcom starostu vo svojom rodnom meste Grodno, sa o funkciu prezidenta uchádza za koalíciu strán Spojené demokratické sily.
Ďalším opozičných uchádzačom o funkciu je Alexander Kozulin (50), bývalý rektor Bieloruskej štátnej univerzity, ktorý je kandidátom za Sociálnodemokratickú stranu. Voliči môžu hlas odovzdať aj Sergejovi Gajdukevičovi (51), šéfovi Liberálnodemokratickej strany Bieloruska, ktorý je blízky ruskému ultranacionalistickému politikovi Vladimirovi Žirinovskému. Bývalý vojenský dôstojník Gajdukevič je však považovaný za kandidáta, ktorý je lojálny terajšiemu bieloruskému režimu.
Lukašenko, bývalý riaditeľ sovietskeho poľnohospodárskeho podniku, ktorý je vo funkcii prezidenta už od roku 1994, urobil všetko preto, aby v úrade zostal aj tretie funkčné obdobie. Aj oficiálne predvolebné prieskumy hovoria, že voľby budú v jeho réžii. Lukašenka podľa nich podporuje až 85 percent voličov. Ide však o prieskumy inštitútov, ktorým akreditáciu poskytuje Ústredná volebná komisia. Podľa Celoruského strediska pre štúdium verejnej mienky (VTsIOM) by však Lukašenkovi dalo hlas o 25 percent voličov menej. Z prieskumu uskutočneného medzi 6. až 12. marcom vyplýva, že terajšieho prezidenta podporuje 60 percent a Milinkeviča 8 až 11 percent voličov. Podľa šéfa VTsIOM Valerija Fjodorova je v Bielorusku pre ľudí ťažké povedať, že podporujú opozičného kandidáta.
Nejde však len o predvolebné prieskumy. Moc si Lukašenko upevňuje dlhodobo a systematicky. V roku 2004 presadil referendum, ktorým sa zrušilo ústavné obmedzenie, podľa ktorého bolo možné post hlavy štátu zastávať iba dve funkčné obdobia. V polovici decembra minulého roka vydal zákonný dekrét, ktorým sa kritika prezidenta trestá až päťročným väzením. V decembri Lukašenko podpísal a obe komory parlamentu schválil aj dodatky k trestnému zákonu. Trestaní tak môžu byť aj tí, ktorí sa prostredníctvom médií obrátia na medzinárodné organizácie alebo zahraničné vlády so žiadosťami, ktoré sú podľa úradov "škodlivé pre bezpečnostné záujmy Bieloruska". Tesne pred voľbami režim umlčal nezávislú tlač. Od 10. do 14. marca došlo k zastavenie vydávania štyroch novín (Zgoda, Delovaja Gazeta, Tovarišč a Narodnaja voľa). Úrady odmietajú vstup zahraničným novinárom aj medzinárodným pozorovateľom a zatýkajú opozičných aktivistov.
Opozícia sa obáva, že aj umožnenie, aby niektoré skupiny voličov, napríklad študenti a vojaci, hlasovali už od 14. marca, slúži na falšovanie výsledkov. Lídri opozície vyzvali na pokojné protesty, ak príde k podvodom pri sčítavaní hlasov, no úradný zákaz akýchkoľvek zhromaždení počas volebnej nedele vytvára predpoklad pre zásah silou. Šéf bieloruskej tajnej služby KGB Stepan Sucharenko vo štvrtok dokonca pohrozil, že tým, ktorí plánujú po nedeľňajších prezidentských voľbách v Bielorusku vyvolávať nepokoje v uliciach, hrozí odsúdenie za terorizmus a trest doživotného väzenia alebo aj trest smrti.