Eurom by sme mohli platiť už v roku 2009

Po vstupe Slovenska do Európskej únie by ďalším medzníkom na ceste do spoločnej Európy malo byť splnenie maastrichtských kritérií na zavedenia eura. Exekutíva spolu s Národnou bankou Slovenska zastávajú názor čo najskoršieho vstupu do eurozóny. Podľa najnovšej stratégie to predstavuje rok 2009.
Ako členský štát únie, ktorý zatiaľ nezaviedol jednotnú menu euro, má Slovensko štatút krajiny, pre ktorú platí výnimka. Aj napriek tomu, že sa už krajiny zaviazali prijať euro podpísaním prístupovej zmluvy do Európskej únie, je na každej krajine, kedy tak urobí. Všetky členské krajiny Európskej únie budú pri svojom vstupe do eurozóny hodnotené podľa rovnakých kritérií, ale musia zosúladiť stav svojho hospodárstva. Tento trend je známy pod pojmom dosiahnutie konvergencie.
Nominálna konvergencia je charakterizovaná maastrichtskými kritériami, ktoré sa týkajú inflácie, fiškálneho deficitu a dlhu, dlhodobých úrokových mier a výmenného kurzu.
-- miera inflácie by nemala presahovať priemernú ročnú mieru inflácie dosiahnutú v troch štátoch EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5 percenta
-- členské štáty sa musia vyvarovať nadmerného rozpočtového deficitu. Ich pripravenosť sa posudzuje podľa dvoch tzv. konvergenčných kritérií. Štátny (verejný) rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3 percentá HDP a štátny dlh nesmie prekročiť 60 percent HDP
-- úrokové sadzby (úroková miera na dlhodobé vládne cenné papiere) by nemali prekročiť o viac ako 2 percentá priemerné úrokové sadzby troch členských štátov s najnižšou mierou inflácie v EÚ
-- mena krajiny by sa mala udržať v rámci bežného fluktuačného pásma Európskeho menového systému najmenej počas dvoch rokov bez toho, že by iniciovala devalváciu svojej meny
Skôr, ako krajina adoptuje euro, musí teda zotrvať v systéme výmenných kurzov ERM II minimálne dva roky. ERM II funguje ako "čakáreň", kde kandidátske krajiny na prijatie eura musia dokázať, že majú dobré makroekonomické ukazovatele a správne rozpočtové politiky, ktoré im zabezpečia bezproblémový pohyb ich mien v 15-percentnom pásme oproti euru počas dvoch rokov pred prijatím eura. Ak mena kandidátskej krajiny začne narážať na hornú alebo dolnú hranicu 15-percentného pásma, potom centrálna banka príslušnej krajiny so súhlasom Európskej centrálnej banky intervenuje na devízovom trhu s cieľom stabilizovať svoju menu. Hoci to znie z teoretického hľadiska rozumne, v praxi je veľmi zložité predpovedať vývoj na devízových trhoch, pričom devízové trhy často testujú kurzy mien a ochotu vlád krajín brániť kurzy svojich mien. Stalo sa tak v roku 1992 v prípade Talianska a Británie pod vplyvom masívneho útoku obchodíkov na devízových trhoch.
Doteraz sa krajiny snažili neformálne dodržiavať fluktuáciu v pásme plus 15 percent až mínus 2,25 percenta. Pre krajiny strednej Európy však nie je problémom devalvácia, ale hlavne revalvácia, keďže pokračuje tlak na posilňovanie lokálnych mien. Dôvodom je veľká rozdielnosť v cenových úrovniach a v produktivite. Dobiehanie preto bude razantnejšie v strednej Európe, ako bolo, napríklad, v Španielsku, Portugalsku a Grécku. Hoci "normálne" fluktuačné pásmo v ERM II je +/- 15 percent, stabilitu meny komisia už niekoľko rokov posudzuje v rozmedzí +/- 2,25 percenta. Takéto rozhodnutie prijali ministri financií EÚ pred niekoľkými rokmi.
Ako spĺňa Slovensko kritériá
Priemerná miera inflácie na Slovensku za ostatných dostupných 12 mesiacov bola takmer deväť percent, čo je viac ako trojnásobok referenčnej hodnoty (2,5 percenta) na splnenie inflačného kritéria. Vysoké hodnoty inflácie na Slovensku sú najmä dôsledkom deregulácie cien, zmeny spotrebných daní, zjednotenie DPH. K výraznému poklesu inflácie následne dôjde podľa Národnej banky Slovenska v nasledujúcom roku. Už v roku 2006 by mala inflácia klesnúť na 2,5 percenta, čo by malo podľa odhadov zabezpečiť splnenie maastrichtského kritéria. Vývoj mzdových a pracovných nákladov na Slovensku nepôsobí ako faktor zvyšovania inflácie a vďaka vysokej nezamestnanosti by ani v strednodobom horizonte nemal byť rizikom pre cenovú stabilitu.
Na zníženie deficitu verejných financií na úroveň neprevyšujúcu 3 percentá HDP a na splnenie maastrichtského kritéria bude potrebné dôsledne realizovať prebiehajúce štrukturálne reformy vo verejnej správe. Najdôležitejšie bude posudzovanie nákladov dôchodkovej reformy. Po ich započítaní by kritérium na výšku fiškálneho deficitu malo byť podľa konkretizácie stratégie z dielne ministerstva financií a Národnej banky Slovenska splnené v roku 2007, keď deficit verejných financií by mal dosiahnuť 3 percentá HDP. V prípade nezapočítania týchto nákladov, alebo ak by sa podarila rýchlejšia konsolidácia verejných financií, toto kritérium by mohlo byť splnené už v roku 2006.
Kritérium na výšku verejného dlhu Slovensko spĺňa. Referenčná hodnota, ktorá je stanovená na 60 percent HDP, nebola prekročená ani v jednom roku. Vlani predstavoval dlh 512,1 miliardy korún, čo je 42,8 percenta HDP. Ak dynamika rastu slovenskej ekonomiky bude pokračovať, podiel verejného dlhu by sa podľa centrálnej banky mal stabilizovať na úrovni okolo 45 percent HDP.
Dlhodobá úroková miera na Slovensku bola do roku 2002 výrazne vyššia ako dlhodobá miera v eurozóne. K výraznému priblíženiu k referenčnej hodnote došlo počas roka 2002, keď v novembri tvoril len niečo viac ako pol percenta. Ak by Slovensko bolo posudzované už teraz, splnili by sme ďalšie kritérium aj napriek miernemu nárastu dlhodobej úrokovej miery v roku 2003 a začiatkom roka 2004.
Pri hodnotení stability výmenného kurzu podľa maastrichtských kritérií Slovensko zatiaľ nespĺňa základné systémové podmienky. Je to účasť koruny v mechanizme výmenných kurzov ERM II a stanovenie centrálnej parity SKK/EUR. Ak by sme sa pozreli na priemernú hodnotu, okolo ktorej osciloval výmenný kurz koruny a eura, dostali by sme sa na hodnotu približne 41,5 SKK/EUR. Ak by bola teda pomyselná centrálna parita nastavená na tejto hodnote, koridor oscilácie by bol +/-3 percentá. Je to podstatne menej ako dovoľuje širšie fluktuačné pásmo. Voči úzkemu fluktuačnému pásmu +/-2,25 percenta by však stabilita výmenného kurzu bola obojstranne narušená, a to najmä výkyvom z leta roku 2002, čo súviselo najmä s neistotou na devízových trhoch pred parlamentnými voľbami.
Významným argumentom pre čo najskoršie začlenenie Slovenska do eurozóny je mimoriadna otvorenosť ekonomiky a výrazná orientácia vývozu na trh EÚ, kam v roku 2003 smerovalo 60,6 percenta slovenského exportu. V prípade začlenenia sa terajších kandidátskych krajín do EÚ a EMU, by Slovensko vyvážalo do týchto krajín až 86 percent zo svojho celkového exportu. Práve odstránenie transakčných nákladov poskytuje pri pohľade na danú skutočnosť hodnotné výhody.