Ide o prípad, keď sa dlžník v stave hroziaceho úpadku pokúša usporiadať svoje vzťahy so svojimi veriteľmi bez toho, aby inicioval na príslušnom orgáne (napr. na konkurznom súde, nie vo všetkých krajinách je to pravidlom) začatie konkurzného alebo reštrukturalizačného konania.
V danom prípade dlžník predloží svojim veriteľom návrh riešenia svojej situácie (napr. odloženie splatnosti jednotlivých záväzkov, odpustenie časti dlhov a pod.), avšak veriteľov dlžníka nie je možné nútiť, aby na tento stav pristúpili, t. j. napr. aby dlžníkovi odpustili časť svojich splatných pohľadávok. "Úspech neformálnej reštrukturalizácie bude závisieť predovšetkým od ochoty veriteľov akceptovať vyrovnanie ponúknuté dlžníkom, od samotnej osoby dlžníka -- jeho dôveryhodnosti, napr. do stavu hroziaceho úpadku sa dostal vplyvom objektívnych, a nie subjektívnych skutočností -- a od schopnosti dlžníka prezentovať veriteľom výhodnosť ním ponúknutého uspokojenia ich záväzkov v rámci procesu riešenia svojho úpadku," povedal JUDr. Daniel Pleva.
Spôsoby riešenia majetkových pomerov dlžníka cestou konkurzu, resp. formálnej reštrukturalizácie
Ak sa nepodarí dosiahnuť usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku cestou neformálnych rokovaní a dohôd s veriteľmi, prichádza do úvahy iba postup stanovený osobitnými predpismi, v danom prípade konkurzným zákonom, ktorý môže ponúkať rôzne spôsoby a alternatívy riešenia tejto situácie.
V súčasnosti na Slovensku platný zákon o konkurze a vyrovnaní ponúka dve základné možnosti, ako riešiť stav úpadku dlžníka:
a) konkurz, t. j. čo najrýchlejšie speňaženie majetku dlžníka (t. j. majetku, ktorý spadá do konkurznej podstaty) a distribúcia výťažku zo speňaženia majetku medzi veriteľov,
b) vyrovnanie, t. j. pokus o odstránenie stavu úpadku dlžníka za účelom jeho záchrany.
Nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii nahrádza inštitút vyrovnania reštrukturalizáciou.
Hlavný prínos reštrukturalizácie ako novej formy riešenia úpadku dlžníka je v tom, že:
a) v rámci reštrukturalizácie nemusí dlžník v úpadku svojim veriteľom navrhnúť vyrovnanie t. j. spôsob usporiadania svojich pomerov už v okamihu podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie, ale až v čase po povolení reštrukturalizácie (t. j. dlžník má dostatočný časový priestor na prípravu plánu reštrukturalizácie),
b) väčšia angažovanosť veriteľov v procese prípravy plánu reštrukturalizácie, čím sa zvýši šanca na schválenie reštrukturalizačného plánu (práve spolupráca medzi dlžníkom a jeho veriteľmi je pre sanáciu dlžníka kľúčovým momentom),
c) reštrukturalizácia ako nový spôsob usporiadania majetkových pomerov dlžníka -- právnickej osoby v úpadku je prípustná len tom prípade, ak na základe posudku reštrukturalizačného správcu je zrejmé, že v danom prípade je tu šanca na záchranu podniku dlžníka a súčasne reštrukturalizácia prinesie veriteľom dlžníka väčšie uspokojenie, ako by to bolo v rámci konkurzu,
d) plán reštrukturalizácie môže okrem odpustenia záväzkov, resp. odloženia doby ich splatnosti obsahovať aj napr. kapitalizáciu pohľadávok, t. j. výmenu záväzky za akcie dlžníka a pod.
Likvidácie vo Veľkej Británii
V iných právnych poriadkoch sa vyskytujú viac či menej obdobné spôsoby riešenia úpadku dlžníka. Rozdiely od našej úpravy spočívajú podľa Plevu napr. v miere ingerencie konkurzných súdov v procese riešenia úpadku dlžníka, ako aj v kompetenciách a pôsobnosti správcu, resp. úpadcu v čase pred a po deklarovaní stavu jeho úpadku. V niektorých krajinách je možné zabezpečiť riešenie úpadku dlžníka napr. vo forme likvidácie aj bez akejkoľvek súčinnosti zo strany súdu. Napríklad vo Veľkej Británii (s výnimkou Škótska) sa rozlišuje medzi troma druhmi likvidácie:
1. Member's voluntary winding up
2. Creditor's voluntary winding up
3. Involuntary winding up
"Ide o prípady takzvanej dobrovoľnej likvidácie dlžníka. V prvom prípade ide o bežnú likvidáciu obchodnej spoločnosti, ktorá sa nachádza nenachádza v stave v úpadku. Je to likvidácia právnickej osoby, ktorý je zakotvená aj v našom právnom poriadku," skonštatoval Pleva. Druhý prípad je vo vzťahu k slovenskej úprave konkurzného práva oveľa zaujímavejší. V danom prípade podnet na likvidáciu spoločnosti opätovne vychádza zo strany spoločnosti, rozdiel oproti prvej alternatíve spočíva v tom, že v danom prípade sa spoločnosť nachádza v stave úpadku.
"Tento proces sa začína tým, že napr. valné zhromaždenie, resp. iný najvyšší orgán spoločnosti prijme rozhodnutie o likvidácii spoločnosti v úpadku. Od tohto okamihu spravidla dochádza aj k zastaveniu jej činnosti. Ide najmä o tie prípady, keď by pokračovanie v činnosti spoločnosti prinieslo viacej škody ako úžitku. Spoločnosť je následne povinná najneskôr v lehote do 14 dní odo dňa prijatia uvedeného rozhodnutia zvolať schôdzu veriteľov, ktorá na svojom rokovaní vymenuje likvidátora. Týmto okamihom súčasne strácajú členovia štatutárneho orgánu spoločnosti právo disponovať s jej majetkom. Veritelia si súčasne môžu zvoliť veriteľský výbor, ktorý bude dohliadať na činnosť likvidátora. Ide teda o prípad likvidácie spoločnosti bez, resp. s minimálnou účasťou konkurzného súdu, t. j. ide o veľmi pružný spôsob riešenia úpadku dlžníka," doplnil Pleva.
Tretí prípad predstavuje tzv. nútenú likvidáciu, ktorá predstavuje obdobu konkurzného konania, t. j. likvidáciu dlžníka prostredníctvom správcu a konkurzného súdu.
Spôsoby riešenia úpadku dlžníka v USA
K základným spôsobom riešenia úpadku dlžníka patrí:
a) likvidácia dlžníka (winding up -- kapitola 7 konkurzného zákona) -- ide o klasický konkurz, účelom ktorého je komplexná transformácia majetku dlžníka v úpadku (s výnimkou celého radu výnimiek, ktoré ponúka platné konkurzné právo) na peňažný ekvivalent a jeho následné prerozdelenie medzi veriteľov, ktorí si včas uplatnili svoje nároky,
b) reštrukturalizácia dlžníka (kapitola 11 konkurzného zákona) -- tento spôsob riešenia úpadku je zameraný na záchranu dlžníka -- právnickej osoby.
K týmto základným spôsobom je možné priradiť aj:
a) tzv. wage erner plan (kapitola 13 konkurzného zákona). Ide o špecifický spôsob riešenia úpadku dlžníka, ktorý je určený pre fyzické osoby, ktoré majú pravidelný príjem a výška ich nezabezpečených a zabezpečených záväzkov nepresahujú zákonom stanovený limit, t. j. ide o osobitný typ reštrukturalizácie fyzických osôb, ktoré spĺňajú zákonom požadované kritériá,
b) osobitný spôsob riešenia úpadku tzv. rodinných farmárov a
c) osobitný spôsob riešenia úpadku obcí a miest.
Účelom konkurzu, resp. obdobných konaní vo vyspelých krajinách je okrem uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka v úpadku aj tzv. ozdravenie, resp. sanácia dlžníka, t. j. vyriešenie jeho úpadku.
U dlžníkov právnických osôb je možné stav úpadku dlžníka riešiť:
a) likvidáciou dlžníka, následkom čoho je jeho zánik,
b) jeho reštrukturalizáciou, následkom čoho je to, že po jej úspešnom priebehu dlžník získava tzv. fresh start, t. j. môže pokračovať vo výkone svojho podnikania.
Inštitút rehabilitácie dlžníka
U dlžníkov -- fyzických osôb však riešenie úpadku nie je také jednoduché. V tejto súvislosti Pleva poukázal na inštitút rehabilitácie dlžníka -- fyzickej osoby. Vo viacerých vyspelých krajinách, napr. v USA alebo v Nemecku, môže dlžník -- fyzická osoba požiadať konkurzný súd o odpustenie zvyšnej časti dlhov (rehabilitácia), t. j. dlhov, ktoré sa nepodarí uspokojiť počas konkurzu z výťažku získaného speňažením majetku spadajúceho do konkurznej podstaty.
"Rehabilitácia je istou formou motivácie dlžníka -- fyzickej osoby riešiť svoj stav úpadku a pri jeho riešení aktívne spolupracovať so správcom a veriteľmi. Odmena za uvedenú činnosť bude predstavovať zbavenie sa zvyšných dlhov, t. j. dlhov, ktoré sa počas konkurzu nepodarilo splatiť, čím sa vyvaruje hrozby tzv. večného dlžníctva. Ide o istú obdobu reštrukturalizácie, ktorá sa na rozdiel od rehabilitácie vzťahuje výlučne na právnické osoby a ktorá ponúka dlžníkovi -- právnickej osobe šancu na záchranu svojho podniku," spresnil Pleva.
Podmienkou a základným predpokladom na získanie súhlasu konkurzného súdu s oddlžením úpadcu je samotné správanie sa dlžníka počas konkurzu. Podľa Plevu v USA postačuje, že sa dlžník správal počas konkurzu zodpovedne, a to tak, že spolupracoval so správcom konkurznej podstaty (trustee) a s veriteľmi pri zisťovaní a zabezpečovaní jeho majetku, poskytoval správcovi všetky ním požadované informácie pod. "Súčasne konkurzný súd prihliadne aj na to, či dlžník už v minulosti požiadal o odpustenie svojich dlhov, alebo či ide o prvý prípad. V prípade, ak konkurzný súd jeho návrh akceptuje, dlžník sa oslobodzuje od všetkých spomínaných záväzkov, t. j. všetky v konkurze neuspokojené pohľadávky veriteľov zaniknú," uviedol Pleva.
Na rozdiel od USA v Nemecku konkurzný súd rozhodne o oslobodení dlžníka od zvyšnej časti jeho dlhov až po tom, ako dlžník preukáže svoju spôsobilosť po dobu aspoň 7 rokov odo dňa vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Počas uvedeného obdobia podlieha dozoru tzv. dočasného správcu.
V našom právnom poriadku inštitút rehabilitácie dlžníka -- fyzickej osoby absentuje. V zmysle § 45 ods. 2 súčasne platného ZKV môžu veritelia na základe zoznamu prihlášok po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu. Z uvedeného teda vyplýva, že po ukončení konkurzu sa dlžník nezbavuje svojich dlhov, resp. ani nemá možnosť požiadať o ich odpustenie. Dlžník má postavenie tzv. večného dlžníka, t. j. akýkoľvek novo nadobudnutý majetok po zrušení konkurzu sa stane korisťou jeho veriteľov.
"Nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii inštitút rehabilitácie dlžníka do slovenského konkurzného práva zavádza, čo je možné považovať za veľký prínos do slovenského konkurzného práva," dodal Pleva.