Výdavky Európskej únie po rozšírení tohto integračného zoskupenia v roku 2004 z terajších 15 na budúcich 25 členských krajín vrátane Slovenskej republiky, by mali dosiahnuť 111 miliárd eur, čo je približne o desať percent viac ako v tomto roku. Vyplýva to zo slov Michaely Schreyerovej, komisárky EÚ pre rozpočtové otázky, ktorá v polovici tohto týždňa v bruselskej centrále únie predstavila nový finančný rozpočet pre rozširovanie tohto ekonomického bloku na obdobie rokov 2004 až 2006. Aby bol tento dokument platný, budú ho musieť schváliť ešte Európsky parlament a Rada ministrov Európskej únie. Doterajší rozpočet pätnástich členských krajín sa naposledy pohyboval okolo sumy 100 miliárd eur. Najnovší navrhovaný objem zodpovedá 1,08 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) doterajších členských krajín, pričom Schreyerovej plán vychádza z toho, že uvedená suma by sa v zásade doteraz už nezvyšovala, len upravovala o rozsah inflácie. Východiskovú pozíciu tvorí predpoklad, že ekonomika terajšej európskej pätnástky na budúci rok vzrastie o 2,6 percenta.
Podľa komisárky je návrh vyrovnaný a spĺňa očakávania tak starých, ako aj budúcich nových členov. M. Schreyerová v zdôvodnení uviedla, že finančný rámec rozšírenia obsahuje položky, o ktorých sa predstavitelia štátov dohodli na vlaňajšej vrcholnej konferencii EÚ v Kodani a výdavky neprekračujú ani hranicu, ktorú si pätnástka vytýčila už skôr, v roku 1999 v Berlíne.
M. Schreyerová ako "veľký úspech" charakterizovala skutočnosť, že sa nenaplnia predpovede, podľa ktorých by nové členské štáty bezprostredne po vstupe do tohto zoskupenia platili viac ako by z jeho rozpočtu dostali. Naopak, "stopercentne si je istá, že všetkých desať nových členov bude čistými príjemcami prostriedkov z rozpočtu".
Spokojné by mohli byť aj štáty, s ktorými Európska únia ešte iba vedie rokovania o vstupe, ako sú, napríklad, Rumunsko a Bulharsko. Predvstupová pomoc pre každú z týchto krajín v roku 2004 dosiahne 1,23 miliardy eur a 1,43 miliardy eur v roku 2006. Suma pre kontroverzné Turecko by sa počas spomínaných troch rokov mala zdvojnásobiť.
Európska únia chce po vstupe desiatich nových členských krajín na ochranu svojich vonkajších hraníc vynakladať ročne minimálne 300 miliónov eur. Na tento účel hodlá vytvoriť osobitný podporný program. Predpokladá sa, že v roku 2004 by noví členovia mohli dostať na ochranu hraníc až 317 miliónov eur. Tieto peniaze sa budú rozdeľovať podľa dĺžky vonkajších hraníc EÚ, ktorá pripadá na konkrétnu krajinu. Slovenská hranica s predbežne jediným nečlenským štátom únie -- Ukrajinou -- je dlhá 98 kilometrov. Prostriedky by novým členom mali pomôcť pri urýchlenom a úplnom splnení kritérií tzv. Schengenskej dohody, ktorá -- ako je známe -- umožňuje občanom únie na území každého štátu voľný pohyb osôb bez vnútorných hraníc.
M. Schreyerová nevylúčila ani to, že z tejto kapitoly rozpočtu Európskej únie by sa neskôr mohla financovať i spoločná hraničná polícia Európskej únie. "Myslím, že do budúcnosti by to pri ďalšom rozpočte únie (teda po roku 2006) mohla byť jedna z podstatných otázok, či takúto politiku nebudeme sledovať vo väčšej miere."
StoryEditor