Na diaľnicu zostali dvaja

Ministerstvo dopravy totiž rozhodlo, že z pôvodných šiestich rivalov môžu postúpiť len dvaja - združenie Skanska a Vinci a konzorcium vedené bratislavským Doprastavom. "Rozhodla o tom komisia, ktorá posudzovala, či uchádzači spĺňajú podmienky účasti stanovené zákonom o verejnom obstarávaní," povedal hovorca rezortu Marián Jánošík. O menách členov komisie ani dôvodoch vylúčenia ostatných uchádzačov však ministerstvo hovoriť nechce. Súťaže na výstavbu diaľnic zo súkromných zdrojov sú pritom najväčšie v histórii Slovenska, investori nám cez ne majú "požičať" vyše 150 miliárd korún. Aktuálny tender z nich má pokryť necelú tretinu.
Čo bude ďalej
Vylúčený Strabag, ktorý vyhral napríklad porovnateľný tender v Maďarsku, zatiaľ rozhodnutie ministerstva nekomentuje. Podľa jeho zástupkyne Diany Klein firma ešte nedostala oficiálne vyrozumenie. Podobne reagovali aj ďalší vyradení - španielska firma OHL a francúzska Eiffage. Posledný vyradený - nemecký Hochtief, ktorý zase stavia PPP projekt v Rakúsku, už odpoveď od Ľubomíra Vážneho dostal. "Rozhodnutie ministerstva dopravy stále analyzujeme. Čo sa týka dôvodov rozhodnutia, chceme vás poprosiť, aby ste túto otázku smerovali priamo na ministerstvo," povedal hovorca firmy Christian Gerhardus.
Otázka cti
Podľa odborníka na verejné obstarávanie z Transparency International Jiřího Vlacha je zverejňovanie postupov výberovej komisie síce z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní nepovinné, no je otázkou cti. "Ak je tam všetko v poriadku, nie je dôvod, aby sa to nedostalo na verejnosť," hovorí Vlach. Keby minister dopravy Ľubomír Vážny rozhodnutie svojho rezortu zdôvodnil ihneď, stúpla by aj dôveryhodnosť celého výberového konania, dodáva Vlach. "Môže to urobiť a podľa mňa by to mal urobiť, aby si kryl chrbát."

Kto zostal v tendri

1. Konzorcium
Skanska a Vinci
2. Konzorcium
- Doprastav
- Váhostav
- Mota Engil
- Bouygues Travaux Publics Colas
- Intertoll-Europe

Ak by mali dnes firmy podozrenie, že podmienky tendra boli nastavené v prospech jednej z nich, odvolávať by sa už nemohli. Na to, aby boli takého výhrady akceptované, mali totiž len desať dní po tom, ako dostali kvalifikačné podklady.
Ak sa však firmy so svojím vylúčením zmieria a jeho pozadie nebudú chcieť medializovať ani v prípade svojho neúspechu, verejnosť sa vôbec nemusí dozvedieť, prečo bude o výške tridsaťročného štátneho dlhu nakoniec rozhodovať konkurencia dvoch hráčov.
Súťaž je ľahšia
Práve absencia zahraničnej konkurencie pritom podľa odborníkov vytvára podmienky na uzatváranie kartelových dohôd a následné predražovanie diaľnic. V decembrovom rozhovore to pre HN pripustil aj riaditeľ pre stratégiu Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák. "Tomu, aby nedochádzalo ku kartelom, je veľmi ťažké zabrániť. Pomôže len vyšší počet domácich a zahraničných účastníkov tendrov. Keď sa dohodnú tri domáce firmy a prídu ďalšie dve zo zahraničia, tento dohovor už medzi sebou nespravia. Už je to podstatne ťažšie," povedal vtedy Čermák.
Najväčší kartelový spor, ktorý sa týkal slovenských diaľnic, pritom ešte neskončil. Oprávnenosť pokuty, ktorú udelil Protimonopolný úrad šiestim firmám za koordináciu cenových ponúk, preveruje Krajský súd v Bratislave. Dotknuté firmy však už na inom "bojisku" vyhrali. Porazeným bol Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v nadväznosti na rozhodnutie Protimonopolného úradu chcel trestať firmy ešte aj päťročným dištancom na verejných zákazkách. Dve z firiem úrad zažalovali a v súdnom spore aj zvíťazili. Obe postupujúce konzorciá pritom majú vo svojich radoch aj údajných kartelových vinníkov.