Lisabon, Bejrút, Bangkok alebo Záhreb. To všetko sú mestá, ktoré sa do vojenskej histórie zapísali ako metropoly, kde sa počas najväčších konfliktov sveta točilo najviac spravodajských informácií. "Tým, čím bol Bangkok počas vojny vo Vietname, Záhreb počas obliehania Sarajeva, je dnes jordánska metropola Ammán. Ten je teraz oknom i dverami do Iraku," vraví diplomat z nemenovanej európskej krajiny.
Odpočúvanie, pohyb pravých i falošných novinárov, lapanie informácií či púšťanie dezinformácií dnes v Ammáne "frčí". "Nezabúdaj, nie je to nič nové," hovorí diplomat, pričom poukazuje na časté novinárske kačice, ktoré sa sporadicky objavia aj v tých najostrieľanejších svetových agentúrach či televíziách.
Ammán je dnes najlepším pozorovacím miestom na Irak. "Prečo nie Kuvajt? Lebo tam sa nikto z Iraku nedostane," upozorňuje ostrieľaný španielsky novinár Miguel Leguineche a vyratúva všetky konflikty, ktorými doteraz prešiel. "Nebolo to inak ani v Alžírsku či Libanone," tvrdí.
Iracký diktátor Saddám Husajn má údajne v Jordánsku množstvo agentov, v Ammáne sa stretávajú medzinárodné arabské brigády pred tým, ako do Iraku "vycestujú na pomoc Saddámovi". V Jordánsku to vraj nebolo inak ani počas prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991. "Je to krajina, ktorá vždy hrala na dve strany, pomoc dostávali tak od Saddáma ako aj od Američanov," pripomína Leguineche.
Pred vojnou pokojná jordánska metropola sa tak mení na mesto intríg a špionáže. "Sme nakazení chorobou, ktorá je vlastná pre krajiny v čase vojny, špionitídou," hovorí komentátor miestneho denníka Al-arab al-Jaum Ahmed. "Ver tomu, že je tu toľko tajných ako aj novinárov. Či už zo CIA, britskej MI6 alebo irackej B32, ktorú riadi Saddámov syn Kusaj," tvrdí. Na otázku, odkiaľ berie toľko istoty, odpovedá jednoducho. "Z Bagdadu sa stiahli do Ammánu a Saddám potrebuje informácie ako soľ," hovorí.
Jordánsko je o to zaujímavejšie, že odmietlo vyhovieť americkej žiadosti a neuzavrelo iracké veľvyslanectvo. "To miestna vláda nemôže, v očiach bežných Jordánčanov by to bola proamerická politika," tvrdí Leguineche. Troch irackých diplomatov však z Ammánu vyhostili. Išlo o kultúrneho atašé a dvoch konzulárnych pracovníkov. Vyhostili ich vraj z bezpečnostných dôvodov. Iracké veľvyslanectvo v Ammáne však naďalej zostáva kľúčové. Sídli v strede mesta a po ambasáde pri OSN je pre Saddáma najdôležitejšie. "Má asi 35 zamestnancov, nikto však nevie, koľkí z nich pracujú pre B32," vraví Ahmed. Záujem o Ammán však nie je menší ani z americkej strany. Práve tu sa totiž americkí agenti snažia vyspovedať Saddámových odpadlíkov na stretnutiach, ktorým sa hovorí "debriefing".
StoryEditor