Keď sa istá 74-ročná britská babička dozvedela, že na operáciu svojho bedrového kĺbu by mala čakať viac ako rok, neváhala - odcestovala do Francúzska a dala sa operovať tam. Zdravotnej poisťovni sa nepáčilo, že by jej mala zákrok za štyritisíc libier preplatiť. Súd však rozhodol, že to musí urobiť. Pre všetky krajiny EÚ totiž platí rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, že ak pacient neodôvodnene na akýkoľvek lekársky zákrok čaká viac ako rok, môže sa rozhodnúť dať si ho urobiť v ktorejkoľvek z ostatných členských krajín a poisťovne sú povinné mu ho následne preplatiť. Znamená to, že aj slovenskí pacienti, ktorí napríklad na náhrady kĺbov čakajú bežne aj dva roky, môžu sa dať operovať v zahraničí - v niektorej z krajín EÚ.
"Rozhodnutie súdu platí už asi dva roky. Je však pomerne ťažko vykonateľné," povedal pre HN minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Dodal, že práve preto je veľmi dôležité, aby boli čakacie listiny urobené prehľadne. "Dnes u nás niektorí pacienti čakajú na endoprotézy niekoľko rokov, iní zasa len pár hodín," naznačil problém minister.
Podľa prezidenta Združenia zdravotných poisťovní Igora Dorčáka by bolo najtransparentnejšie nahlasovanie počtu pacientov a plánovaných zákrokov cez internet. Hlavne by nedochádzalo k uprednostňovaniu pacientov z dôvodov sponzoringu alebo korupcie. "Jediným regulárnym dôvodom na uprednostnenie pacienta je totiž jeho zdravotný stav," zdôraznil Dorčák.
Na Slovensku sú zdravotné poisťovne povinné vytvárať peňažné rezervy práve na hradenie liečby pacientov zaradených na čakacích listinách, tak aby na zákroky čakali čo najkratšie. Poisťovne majú dva mesiace, aby sa rozhodli, či pacienta navrhnutého lekárom do čakacej listiny zaradia, alebo ho odoperujú ihneď. Ak pacienta zaradia na čakaciu listinu, poisťovňa ho o tom písomne informuje. Najdlhšie na zákroky čakajú práve klienti Všeobecnej zdravotnej poisťovne. "Na čakacích listinách máme zaradených 6 923 poistencov," uviedla jej hovorkyňa Petra Kafúnová. Napriek tomu však nezaznamenali žiadnu požiadavku klienta o preplatenie liečby či operácie v zahraničí.
Podľa výkonného riaditeľa Združenia zdravotných poisťovní Eduarda Kováča sú na to hneď tri dôvody. "V prvom rade je to slabá úroveň informovanosti pacientov o ich právach, nasleduje jazyková bariéra a v neposlednom rade sú príčinou aj peniaze, respektíve ich nedostatok."
Kováč dodal, že ak sa pacient rozhodne dať si urobiť operačný zákrok v zahraničí, nemá problémy s cudzím jazykom a všetko potrebné si po administratívnej stránke zariadil, musí počítať s tým, že potrebuje aj vysokú finančnú hotovosť - môže to byť až 400-tisíc korún. Zaplatiť si operáciu totiž musí z vlastného vrecka a zdravotná poisťovňa mu peniaze vráti až následne. "A to môže trvať dva až štyri roky."
Čakacie lehoty na niektoré výkony
- operácia slepého čreva alebo žlčníka 1- 2 mesiace
- chirurgické operácie srdca 4 mesiace
- vyšetrenie mamografom 1 rok
- umelé kĺby 2 roky
Zdroj: hn