Milionárska daň pre poslancov je nižšia

Milionárska daň sa poslancov takmer nedotkne. Kým človek mimo politiky, ktorý má príjem 79 952 korún, na tejto dani mesačne odvedie 1 500 korún, členovia parlamentu prídu len o zhruba 180 korún, aj keď zarobia viac. Poslanci totiž nebudú platiť daň z takzvaných paušálnych náhrad, ktoré ich príjem zvyšujú až na 90-tisíc mesačne. Platia si z nich napríklad služobné cesty alebo dochádzku do práce.
Vládny stop
Poslanci tak zatiaľ ročne na dani ušetria asi 16-tisíc korún, ktoré by zaplatili pri plnom zdanení. Rezort Jána Počiatka chcel náhrady zákonodarcov zdaniť neskôr, v jednom balíku so sudcami, s prokurátormi, so štátnymi tajomníkmi a s ostatnými štátnymi zamestnancami, ktorí ich poberajú. Vláda sa však rozhodla, že "bude zdanenie poslancov riešiť tak, ako sa rozhodla", vysvetľuje jeho hovorca Miroslav Šmál, prečo sa poslanci nebudú zdaňovať tak, ako ministerstvo pôvodne navrhovalo.
Aby sa poslanci extra dani úplne nevyhli, vláda minulý týždeň znížila hranicu, od ktorej klesá nezdaniteľné minimum zo mzdy z 56-tisíc na necelých 48-tisíc korún mesačne. Komplexné zdanenie príplatkov pre štátnych úradníkov sa odsúva na neurčito.
Kompromis pre voličov
Nepatrné zaťaženie extra daňou poslancom problém nerobí. "Osobne mi to vôbec nevadí, ak budem platiť viac do spoločnej kasy. Vláda však narúša funkčný systém, čím sa snaží ukázať, aká je sociálna," povedala Mária Szabolová, šéfka poslaneckého klubu KDH.
Politológ Gregorij Mesežnikov si myslí, že ak by sa poslancov milionárska daň nedotkla, mohla by to verejnosť vnímať negatívne. "Dôveryhodnosť parlamentu je pomerne nízka. Zaradenie poslancov do extra dane však odstráni dôvod na negatívne vnímanie," tvrdí.
Paušálne náhrady poslancov sa pohybujú od 35- do 38-tisíc korún, podľa bydliska. Ak by sa zdanili, prišli by o celú nezdaniteľnú časť príjmu a do štátnej kasy by prispievali ročne asi o 18-tisíc korún viac než dnes. Podporu tomuto návrhu by však vláda v parlamente hľadala zrejme ťažko. "S daňou nemám problém. Ak má platiť princíp solidárnosti a súdržnosti, je to správne. Zdaňovať však paušálne náhrady by bol nesystémový krok, dochádzalo by k dvojitému zdaneniu," hovorí poslanec HZDS Tibor Mikuš.
Zdanenie paušálnych náhrad poslancov a iných štátnych príslušníkov by navyše podľa šéfa poslaneckého klubu SDKÚ Stanislava Janiša ani neprinieslo efekt, ako rezort financií očakával. Poslanec totiž nie je zamestnancom a paušálne náhrady mu slúžia na to, aby si hradil náklady spojené s výkonom svojej funkcie. "Nemá teda nárok na hradenie cestovného, stravy, telefónu či ubytovania. Ak by sa paušálne náhrady zdanili, poslanec Národnej rady by sa stal zamestnancom a vzťahovali by sa naňho rovnaké podmienky ako na každého iného zamestnanca," hovorí Janiš. Poslanci parlamentu by tak po zdanení náhrad mali nárok na úhradu týchto výdavkov. "Lenže poslanec minie určite viac ako to, čo má na paušál," tvrdí Janiš.