Vláda SR na svojej 146. schôdzi prerokovala a schválila Správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.
Cieľom správy je:
* popis regionálnych nerovností a ich stav na Slovensku,
* vyhodnotenie opatrení na odstránenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi.
Súčasný stav sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska
Základné socio-ekonomické ukazovatele:
o V Bratislavskom kraji sa vyprodukuje vyše dvojnásobne viac hrubého produktu na obyvateľa než sa vyprodukuje priemerne za celé Slovensko.
o Na Slovensku sú disproporcie takmer výhradne medzi Bratislavským krajom a ostatným územím Slovenska.
o Najvýraznejšie zaostáva podľa tohto ukazovateľa kraj Prešovský.
o Výrazne vyššia ekonomická úroveň kraja s hlavným mestom je bežná aj v iných európskych krajinách. V európskych krajinách je tiež podiel hlavného mesta na priemernom HDP na obyvateľa vysoký, napr. vo Veľkej Británii je to 3,15-násobok a v Belgicku či Českej republike je to viac ako dvojnásobok.
Regionálne rozdiely v miere ekonomickej aktivity, zamestnanosti a nezamestnanosti:
o Najnižšia miera ekonomickej aktivity (57,2%) je v Košickom kraji a najvyššia (63,9%) v Bratislavskom kraji.
o Mieru ekonomickej aktivity výraznejšie nad priemerom SR má len kraj Trnavský a Bratislavský.
o Najvyššia miera zamestnanosti (meraná ako podiel zamestnaných na obyvateľstve vo veku 15 a viac rokov) je v Bratislavskom kraji (60,4%) a najnižšia v kraji Košickom (42,4%).
o V prvom štvrťroku 2005 bola najnižšia priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v Bratislavskom kraji (3,2%), najvyššia v kraji Banskobystrickom (19,8%). Disproporcia v priemernej miere evidovanej nezamestnanosti medzi týmito dvoma krajmi je 16,6 percentuálnych bodov.
o Rozdiely v miere evidovanej nezamestnanosti sú však výrazné i v rámci jednotlivých krajov. V prvom štvrťroku 2005 boli tak ako v minulom období najvýraznejšie rozdiely v rámci kraja Banskobystrického, kde okres Banská Bystrica vykazuje mieru evidovanej nezamestnanosti 8,2%, zatiaľ čo okres Rimavská Sobota 29,9%.
Opatrenia na odstránenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi
Opatrenia smerujúce k vyrovnávaniu rozdielov medzi jednotlivými regiónmi Slovenska možno rozdeliť do oblastí:
rozvoj infraštruktúry,
realizácia sociálno-ekonomických programov,
podpora mobility pracovnej sily,
fiškálna decentralizácia.
Rozvoj infraštruktúry
V rámci ISPA bolo odsúhlasených 22 investičných projektov, z toho 4 dopravné projekty. Z fondu ISPA Slovenská republika získala pre projekty dopravnej infraštruktúry pre roky 2000 - 2006 najvyšší možný grant vo výške 170,889 mil. EUR. To znamená, že sektor dopravy absorboval prostriedky programu ISPA v maximálne možnej miere. Projekty sa priebežne realizujú v súlade s príslušnými finančnými memorandami ISPA.
Schopnosť čerpania pridelených prostriedkov z kohézneho fondu bude mať, spolu s prípravou nových projektov, rozhodujúci význam v tomto programovacom období. Najviac prostriedkov bolo vyčerpaných na projekty ČOV Trenčín (52%) a modernizácia železničnej trate na úseku Rača - Šenkvice (68%). Do konca roku 2004 sa nezačalo s čerpaním na 5 projektoch z oblasti životného prostredia, schválených v roku 2003.
Realizácia sociálno-ekonomických programov
Zákon o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z. z.) obsahuje viaceré finančné príspevky, ktoré sú svojou povahou štátnou pomocou, poskytované sú na základe systémových pravidiel a sú nárokovateľné po splnení zákonom stanovených podmienok. Konštrukcia finančných príspevkov je navrhnutá tak, aby bola kompatibilná s príslušnými nariadeniami Európskej komisie o štátnej pomoci.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi (zákon č. 599/2003 Z. z.) upravuje poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi formou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých výška nie je viazaná na regionálne rozdiely, ale je pevne ustanovená v zákone. Po uplynutí dvoch rokov od vzniku nároku na dávku a na príspevky sa platiteľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke stáva obec, a to v prenesenom výkone štátnej správy pri zabezpečovaní základných životných podmienok, príspevku na zdravotnú starostlivosť, ochranného príspevku a aktivačného príspevku podľa § 12 ods. 8 a 9 zákona č. 599/2003 Z. z.
V materiáli ministerstva financií "Pravidlá pre regionálnu podporu" sa navrhujú nové pravidlá pre poskytovanie investičných stimulov tak, aby verejné zdroje smerovali hlavne do zaostalých regiónov. Pravidlá pre regionálnu podporu sú odporúčania Ministerstva financií SR, ktoré nie sú právne záväzné ale mali by byť zohľadnené pri konštrukcii nového zákona o investičných stimuloch.
Vláda taktiež plánuje investovať nemalé prostriedky na budovanie infraštruktúry priemyselných parkov, ktoré môžu slúžiť ako póly rozvoja pre celý okolitý región, v ktorom sa nachádzajú. Verejné prostriedky by mali aj v tomto prípade prioritne smerovať na podporu rozvoja priemyselných parkov v zaostalých regiónoch.
Podpora mobility pracovnej sily
Mobilita pracovnej sily zohráva kľúčovú úlohu pri odstraňovaní rozdielov životnej úrovne medzi regiónmi. Vláda SR podnikla patričné kroky a implementuje politiku, ktorá je zameraná tak na zvýšenie vnútornej mobility pracovnej sily, ako aj medzinárodnej, predovšetkým prihraničnej mobility pracovnej sily.
Z hľadiska vnútornej mobility pracovnej sily je okrem odstraňovania transakčných nákladov nevyhnutná aj dostupnosť adekvátneho bývania. Bolo by žiaduce koncentrovať v rámci existujúceho rozpočtu na podporu bývania väčší objem prostriedkov na podporu nájomného bývania, predovšetkým v oblastiach s vysokou dynamikou rozvoja a rastom zamestnanosti. Zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania už obsahuje paragraf o možnosti osobitne vyčleniť prostriedky na tento účel. V záujme napĺňania cieľa podpory bývania sociálne slabších by bolo vhodné v porovnaní so súčasným stavom výrazne znížiť podlahovú plochu bytu, na ktorej podporu obstarania sa verejné prostriedky poskytujú.
K vyššej externej mobilite by mal prispieť systém služieb poskytovaných oddeleniami sprostredkovateľských služieb úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pomáhajú uchádzačom o zamestnanie nájsť zamestnanie v členských štátoch EÚ, najmä v susediacich členských štátoch EÚ, ale aj vo vzdialenejších, najmä v tých, ktoré ponúkajú pracovné príležitosti pre Slovákov, či už trvalejšieho, sezónneho, resp. dočasného charakteru, napr. na britských farmách.
Fiškálna decentralizácia
Nový systém financovania posilní samostatnosť a zodpovednosť územnej samosprávy pri rozhodovaní o použití verejných zdrojov na poskytovanie služieb občanovi. Podstatou tohto procesu je prechod od poskytovania dotácií územnej samospráve zo štátneho rozpočtu, na financovanie kompetencií prostredníctvom daňových príjmov.