Keď kňažná Beata Laská z Kežmarku kráčala v roku 1561 k Zelenému plesu, čo sa považuje za prvý tatranský turistický výlet, išla so sprievodom po lesných cestách vytvorených drevorubačmi kosodreviny, ktorí ju ťažili na kosodrevinový olej.

​Prechádzala popri nespočetnom množstve košiarov, ktoré vtedy mali pastieri v doline. Bolo to obdobie, keď o turistických chodníkoch zrejme nik ani nesníval, ale odvtedy sa za stovky rokov rozšírili tatranské chodníky do dnešnej podoby a mnohé z nich sú dláždené kameňmi. Turista napríklad kráča z Hrebienka na Skalnaté pleso a jeho vibramy celý čas stúpajú po chodníku poskladanom z tisícov kameňov.

Prvé slúžili baníkom

Prvé tatranské chodníky vznikali s objavením nerastných ložísk a so začiatkom baníckej činnosti v Tatrách. „S tým súvisela preprava rudy, dreva, dreveného uhlia, ale aj produktov od pastierov, opačným smerom zase vozili náradie, krmoviny, potraviny a iné zásoby. Najstarším dôkazom baníckej aj cestárskej činnosti je nález pozostatkov laténskej huty pod Novým Smokovcom, okrem pece sa našli tavné kokily aj s bochníčkami vytaveného železa, náradie, ozdobné predmety a dláždený úsek cesty vedúci od pece niekam smerom do Velickej doliny.

Pochádza to z piateho storočia pred naším letopočtom. Banícka a hutnícka činnosť určite pokračovala vo veľkomoravskom období aj v časoch Uhorského kráľovstva. Najdlhšie trvala na Kriváni. Sieť ciest a chodníkov po banskej činnosti bola neskôr využívaná aj inými profesiami a napokon aj turistami,“ hovorí Dominik Michalík (68), ktorý pracuje v Tatrách celý život, o chodníky sa staral ako vedúci Strediska terénnych služieb, roky pracoval tiež ako horský záchranár a v TANAP-e pôsobí dodnes.

Robili ich aj vojaci

Po vynájdení parného stroja sa začal v Európe rozvíjať priemysel, ľudia viac prosperovali a tí zo strednej a z vyššej vrstvy mali viac voľného času. Turistiku objavovali spočiatku hlavne ľudia v horách v Škótsku, ale po...