Čepčenie, pri ktorom sa nevesta vzdala svojho vienka alebo party, ktoré predstavovali jej slobodu či panenstvo, je však súčasťou mnohých svadieb aj dnes.

Viete, ako sa povie čepčenie po anglicky? Nuž, k tejto informácii sa nedopátrate ani cez vševedúci Google. Zrejme preto, že inde než u nás ho vraj nerobili. „Každá krajina má iné svadobné zvyky a čo sa týka Slovenska, tak od regiónu k regiónu sú trošku odlišné,“ vysvetľuje etnologička Ivana Šusterová, členka súboru spod Nitry Čepčice. Skupinka sa dala dokopy ešte pred rokmi, poznajú sa z folklórneho súboru Zobor v Nitre. Čepčenie je ich koníčkom.

​„Dolu, dolu, môj vienoček zelený, nebudeš už na mej hlávke nosený,“ spievalo sa v jednej z piesní, ktoré počuť na slovenských svadbách aj v súčasnosti, no už len ako súčasť programu. Piesne boli rôzne, slová však zvyčajne vyjadrovali to isté. „Išlo o rozlúčku so svojou pôvodnou rodinou, lebo nevesta po vydaji väčšinou prichádzala do domu ženícha. Čepčenie je vlastne o tom, že sa z nej stávala už dospelá vydatá žena, čo obsahovalo veľa pravidiel, obmedzení, a to sa vlastne odráža aj v slovách piesní,“ vysvetľuje čepčica Ivka....