Testov aktuálnej generácie Dacie Duster je na webových portáloch mnoho. Niektoré ju ospevujú za jednoduchosť či prekvapujúcu kvalitu, iné nešetria kritikou na jej komické detaily alebo nahlas polemizujú o jej skutočnej odolnosti. Redakcie TopSpeed.sk pred časom testovala jej benzínovú „plynovú“ verziu Duster TCe 100 LPG.
Ak by sme mali nový Duster nejako výstižne charakterizovať, asi by sme povedali, že je veľmi príjemným prekvapením. V našich očiach je to poctivo navrhnuté a prekvapujúco dobre spracované auto, od Dacie totiž aj po rokoch akosi podvedome očakávame lacnú rumunskú šunku. Imidž značky sa síce z roka na rok neuveriteľne zlepšuje, ale čo si budeme nahovárať, stále je to len „Rumun“ a ako si niektorí pamätáme, čo raz vzali Rumuni do ruky, väčšinou dopadlo zle.
Lenže vážení, a to by sme si už mali všetci naozaj zapamätať, Dacia začína robiť autá poctivo a v snahe zlepšiť svoju povesť, dokonca poctivejšie a akosi „inteligentnejšie“, než ostatní. Skrátka, navrhuje a vyrába autá pre praktickejšie zameraných ľudí – jednoduché, odolné a príjemne úprimné. Testovaný Duster nie je výnimkou.
Starý, známy po plastike
Čo sa týka dizajnu, rozvíja myšlienky svojho predchodcu a posúva ich na trochu vyššiu úroveň. Stále je to skrátka starý, známy Duster, na prvý pohľad dokonca ani neprezrádza, že sa pozeráte na jeho druhú generáciu. A tak to vo fabrike chceli. Má to však aj tienisté stránky. Vadilo nám šikmejšie čelné sklo, kvôli ktorému je A-stĺpik sklonený až tak, že sa do Dustera nastupuje horšie, než do predchodcu.
Treba si dávať pozor na hlavu, inak ňou pri nastupovaní v predklone trafíte spomínaný stĺpik. Zvykli sme si a po týždni sme sa pri nastupovaní krčili trochu inak, takže tragédiu by sme z toho nerobili. Ale zamrzí to a myslíme, že z toho nie sú nadšení ani vo fabrike. Za všetkým hľadajte nové bezpečnostné pravidlá a metodiku hodnotenia nárazových testov Euro NCAP.
Tiež nie sme priaznivcami všetkej tej samoúčelnej plastovej bižutérie, ktorá sa na dnešných autách objavuje. Na mohutnú atrapu výduchu vzduchu na predných blatníkoch sme si dodnes nezvykli, ale vraj je to charakteristický dizajnový prvok auta, takže sa s tým nič nedá robiť. A asi to ani ničomu nevadí, dokonca máme podozrenie, že si tým tvorcovia trochu pomáhajú v odkláňaní prúdenia vzduchu okolo prednej hrany dverí (miesto, kde turbulencie zvyšujú hluk v kabíne).
Tiež nás štvú plastové lemy prahov, o ktoré si ľudia po daždi pri vystupovaní často špinia nohavice, lenže aj to k Dusteru akosi patrí a je pravda, že ten prah má aj svoj ochranný význam. Takže dobre. Páči sa nám však, ako dobre konštruktéri vyriešili strešné nosiče. Sú robustné, pritom vyzerajú celkom k svetu a počas jazdy nepískajú.
Pred prednými kolesami pribudli aerodynamické clony, za mriežkou v striebornom plaste sú aktívne klapky, ktoré sú zavreté a otvoria sa až v prípade, keď motor vyžaduje intenzívnejšie chladenie. Páči sa nám poctivá ochrana podvozku a podbehov. Rumuni počítajú s tým, že Duster bude jazdiť po menej kvalitných cestách pokrytých ostrým štrkom. Vrstva plastisolu je preto hrubšia. Čo to urobí po rokoch, nevieme, ale vzhľadom na vývoj týchto produktov si myslíme, že zostane dosť dlho pružný a nezačne tak skoro praskať (to je potom horšie, ako keby tam žiadna ochrana nebola).
Praktická a premyslená kabína
Čo sa týka dizajnu a detailov v kabíne, tu Duster vykročil pekne vpred. Stále používa veľa tvrdých plastov, no ovládače sú pekne po ruke, dotykového ovládania je tu na dnešné pomery minimum a aj ten jediný dotykový displej v strede funguje výborne.
Hovoríme, veľmi jednoduché a prehľadné auto s akceptovateľnými ergonomickými kompromismi. Vadí nám zapínanie vyhrievania sedadiel na boku sedadla (mimo zorného poľa), ale zasa rozumieme, prečo je to tak. Znova ide o jednoduchosť a minimálnu náchylnosť k budúcim poruchám.
Dacia osviežila tvary palubnej dosky, plasty však zostali tvrdé. Ničomu to nevadí a lepšie sa tak udržiavajú v čistote. Stav plynu v nádrži signalizuje potom ukazovateľ na kraji palubnej dosky. Je mimo zorného poľa vodiča, ale esteticky je zvládnutý relatívne slušne a nepôsobí rušivo. Aspoň nás teda nijako nevyrušoval. Samozrejme, že ručičkový ukazovateľ v prístrojovom štíte by bol lepší, lenže tu ide prioritne o nízku výrobnú cenu.
Kedysi nemal Duster prah kufra nijako chránený a jeho lakovaný plech sa rýchlo poškriabal. Dnes je pekne ukrytý pod ochranným plastom. Bočné otvárateľné kryty z textilu sú úsmevné, sú však na druhej strane veľmi praktické. Zdá sa, že čím primitívnejšie riešenie, tým lepšie v praxi funguje. Duster LPG nemá rezervné koleso (jeho miesto zaberá nádrž na plyn), no v blatníkoch si môžete voziť sadu na opravu defektu.
Tri valce stačia, škoda len kolísania ťahu
Motor 1.0 TCe na 1 288 kilogramov ťažký Duster stačil a považujeme ho za rozumnú voľbu. Rozhodne je dynamickejší, než predchádzajúci atmosférický štvorvalec 1.6 SCe. Je to dané už jeho samotnou konštrukciou, za pozornosť však stojí fakt, že pri ňom konštruktéri prezieravo použili nepriame vstrekovanie. Škoda len kolísajúceho ťahu daného viacerými faktormi.
Keď budete s Dusterom jazdiť dlhšie, zvyknete si a prestanete to vnímať, lenže stále je to tam. Sme zvedaví, či to Renault postupom času „vyhladí“, ale myslíme si, že áno. Spomíname si, že rovnako „kolísavý“ bol v začiatkoch aj trojvalec 0.9 TCe a dnes? Dnes predvádza krásny, takmer lineárny záťah. Takže si počkajme, mám tušenie, že sa to zlepší (ibaže by to súčasné emisné normy komplikovali až do tej miery, že si s tým riadiaca jednotka už neporadí).
Čo sa týka spotreby, hodnotiť ju počas týždňového testu je trochu problematické. Auto totiž nemalo ukazovateľ priemernej spotreby (ani na benzín, ani na LPG pochopiteľne). Riadiaca jednotka pritom tieto informácie má (cez OBD diagnostiku sa k nim viete dostať), nerozumieme preto, prečo ich Dacia nechce ľuďom ponúknuť. Nejaký dôvod na to mať bude, v roku 2020 nás to každopádne dosť prekvapilo.
Renault má pritom veľmi prepracované palubné systémy a ako jedna z mála značiek ponúka v menu palubných počítačov dokonca „digitálny prietokomer“ signalizujúci množstvo spáleného paliva (geniálna funkcia). Škoda, prevádzkovateľ Dacie si teda spotrebu môže kontrolovať len prepočtom z odjazdených kilometrov a natankovaného paliva (alebo lacnou „čínskou“ OBD čítačkou).
Čo sa týka spotreby LPG, nám vyšla priemerná spotreba 8,15 litra LPG na sto kilometrov (jazdný mix, vrátane diaľnice). Po prepočte na benzín BA 95 E10 to vychádza na akvivalent 6,5 litra na sto kilometrov, čo vôbec nie je zlé. Mimochodom, fabrika udáva verzii TCe 100 LPG kombinovanú spotrebu 5,5 litra na sto kilometrov (6,9 l LPG/100 km).
Niečo pre slovenské cesty
Silnou stránkou auta je aj jeho podvozok. Bez preháňania, po rozbitých poľných cestách jazdí Duster lepšie ako drahšie prémiové SUV a má to niekoľko technických dôvodov. Začína sa to vysokým profilom pneumatík, pokračuje reálne veľkým zdvihom pruženia a končí dobrou kinematikou jednoduchých náprav.
Rumunom sa navyše podarilo krásne zladiť charakteristiku pružín s tuhosťou tlmičov, takže zavesenia „pochytajú“ väčšinu nerovností a nedovolia autu skákať. Ako sa bude správať s unavenými tlmičmi, nevieme, skôr sa obávame, že to bude dosť tragédia, ale s novými tlmičmi a na originálnych pneumatikách jazdí Duster úžasne. Navyše má krátky zadný previs, takže by sme sa nebáli ani ťahania prívesu (z hľadiska stability).
Tu je zaujímavé, že LPG verzia môže ťahať až 1,3 tony ťažký brzdený príves, zatiaľ čo verzia TCe 100 na benzín len 1,1 tonový príves. Či je za tým vyššia prevádzková hmotnosť LPG verzie alebo jej upravené „tvrdšie“ pruženie, nevieme, každopádne je to technická zaujímavosť (brzdy majú rovnaké). Skôr by sme sa pri ťahaní obávali trakcie predných hnaných kolies (ľahučký trojvalec im veľa záťaže nedopraje).
Jazdné vlastnosti na ceste sú samozrejme kompromisom a tu Duster svoj náskok stráca. Za riadením ide krásne a reakcie na natočenie volantu sú až nečakane rýchle (je za tým pevná predná náprava), no bočné náklony to v zákrutách celé trochu komplikujú a aby si Dacia dobre kontrolovala ťažisko, preventívne zasahuje stabilizačným systémom skôr, než by človek očakával. Na druhej strane, je to len dobre a aspoň máte istotu, že vás v najbližšej zákrute neomotá okolo stromu.
Nebojte sa jej
Tomuto autu veríme. Možno sa mýlime, nevieme, každopádne máme pocit, že táto Dacia má šancu slúžiť dlhé roky pri minimálnych prevádzkových aj servisných nákladoch. Otázkou zostáva len motor, ale po skúsenostiach s predchádzajúcim trojvalcom 0.9 TCe by sme verili aj testovanému agregátu TCe 100. Nad jeho verziou s priamym vstrekovaním by sme už trochu váhali, ale v prípade verzie naladenej na 74 kW (100 koní) by sme sa nebáli ani verzie na LPG.
Zaujímavá je aj ponuka Dacie predávať verzie LPG za rovnaké ceny ako klasické benzínové TCe 100. Začína na sume 14 390 eur a testovaný kúsok sa vyšplhal na 15 340 eur. Samozrejme, má podmienku značkového financovania, takže verziu LPG v konečnom dôsledku trochu preplatíte, aj tak sa nám to však zdá ako veľmi férová ponuka.
Pripravené v spolupráci s TopSpeed.sk.