S dvojtaktom z Wartburga 353 sa Melkus RS 1000 rozbehol až na 200 km/h, no ani toto tempo mu však nakoniec nepomohlo k úniku pred nepriazňou vtedajšieho politického vedenia. Hneď na začiatok treba uviesť, že Melkus RS 1000 nebol žiadny prototyp, ktorý vznikol v jednom kuse a potom sa po ňom zľahla zem. Šlo o východonemecký „superšport“, ktorý jeho tvorca Heinz Melkus skutočne poslal do malosériovej výroby.
Projekt, ktorý nemal v krajinách bývalého Východného bloku obdoby, začal vznikať už v 60. rokoch minulého storočia a jeho cieľom bolo postaviť veľmi dynamické auto schopné súťažiť na okruhoch a reprezentovať tak NDR. Aby však niečo ako toto auto prešlo aj u vtedajších politických špičiek, muselo to nejakým spôsobom vyhovovať politickej propagande.
Heinz Melkus bol nielen šikovný konštruktér a pretekár, ale aj manažér a vedel ako na to, Melkus RS 1000 preto prezentoval ako darček k 20. výročiu vyhlásenia Nemeckej demokratickej republiky. Taká to veru bola doba.
Politické vedenie malo samozrejme podmienku, aby všetko použité na aute bolo nemecké, presnejšie povedané, z Východného Nemecka. Ako darca hlavných orgánov preto poslúžila vtedajšia výkladná skriňa automobilového priemyslu – rodinný sedan Wartburg 353.
Celý projekt bral Melkus veľmi vážne, vzniklo preto združenie odborníkov (z výrobných závodov, aj akademickej obce) a pri stavbe auta boli využívané metódy, ktoré dovtedy súdruhovia bežne nepoužívali. Dizajn auta si zobrala pod patronát Vysoká škola umelecká v Berlíne-Weissensee.
Podvozkový rám mal pôvod vo Wartburgoch, v strede uložený motor bol tiež dvojtaktný trojvalec Wartburg s objemom 992 centimetrov kubických a maximálnym výkonom 51,5 kW pri 4750 otáčok za minútu. Zvýšený výkon konštruktéri mimochodom dosiahli aj použitím troch karburátorov (každý valec mal vlastný karburátor), vyšším kompresným pomerom a novým sacím aj výfukovým potrubím.
Zaujímavosťou bola aj päťstupňová prevodovka. V tejto, takzvanej „civilnej verzii“ dosahoval maximálnu rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, z nuly na stovku sa dostal za 12 sekúnd a priemerne spotreboval 12 litrov na sto kilometrov. Čelné okno si požičal z Wartburga 353, zvyšok bol z plastov. Mimochodom, technológiu výroby plastových dielcov karosérie navrhli a vyrábali pracovníci v pobočnom závode Robur Zittau.
V roku 1969 postavil Heinz Melkus prvých šesť kusov RS 1000 a prvé "ostré" preteky absolvovalo 10 Melkusov RS 1000 už v úvode súťažnej sezóny 1970. V tomto roku sa zároveň 12 kusov dostalo do rúk prvých súkromných šťastlivcov s potrebnými konexiami a známosťami v politických špičkách.
V roku 1972 konštruktéri dokonca zväčšili trojvalec z Wartburga na objem 1,2 litra, čím sa im podarilo zvýšiť krútiaci moment zo 118 na 127 Nm. Za príplatok mohol záujemca dokonca dostať namiesto predných bubnových bŕzd kotúčové z poľského Fiatu 125p. Súťažná verzia 1,2 litra poskočila na maximálny výkon 74 kW - teda sto koní.
Súťažná verzia dostala z trojvalca 66 kW. Neskôr dokonca 74 kW, čo stačilo na to, aby Melkus na rovinkách s prehľadom prekročil rýchlosť 200 kilometrov za hodinu
Výroba príťažlivého kupé Melkus definitívne skončila v roku 1979. Heinz Melkus sa totiž nedočkal potrebnej „politickej“ podpory. Priority spoločnosti boli skrátka niekde inde a aj bežní občania čakajúci na svoj vysnený Trabant 601 alebo nebodaj Wartburg 353 často dlhšie ako 10 rokov, mali úplne iné starosti.
Celkovo Melkus vyrobil 101 kusov modelu Melkus RS 1000. Pre úplnosť je užitočné doplniť, že podobné projekty s motorom v strede vznikli aj v bývalom Československu (ÚVMV 1100 GT a Škoda Super Sport), ani tie sa však v socialistickej spoločnosti nepodarilo pretlačiť do sériovej výroby. Podobné "imperialistické" výstrelky totiž nemali v krajinách bývalej RVHP žiadnu politickú podporu.
Pripravené v spolupráci s TopSpeed.sk.