Najnovšie modely áut posúvajú úroveň výbavy a technológií úplne inde, než tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Tempo, akým sa výdobytky techniky dostávajú do vozidiel je závratné a možno to sledovať napríklad aj na využívaní kamerového systému.
Kamery totiž kedysi zachytávali len to, čo sa deje za autom, avšak dnes umožňujú pozrieť sa na vozidlo dokonca z vtáčej perspektívy a spolupracujú s ďalšími modernými bezpečnostnými systémami.
Spoločne potom dokážu zásadne zvyšovať komfort pasažierov (uľahčenie parkovania) a zároveň posúvať úroveň bezpečnosti (sledovanie mŕtvych uhlov). Rozsah ich využitia je skutočne široký.
Začiatky
Všetko sa začalo parkovacou kamerou. Históriu tohto vynálezu odštartoval ešte v roku 1956 koncepčný model Buick Centurion. Hoci auto nemalo spätné zrkadlo, využívalo kameru umiestnenú vo veku kufra, ktorá bola prepojená s monitorom zasadeným v prístrojovej doske. Koncept sa nakoniec dostal aj do predaja, avšak vo výbave už nebolo možné nájsť toto revolučné riešenie.
Nápad s kamerou, ktorá by snímala obraz za vozidlom, však neupadol do zabudnutia. Nápadu sa chopila automobilka Volvo, ktorá podobným riešením vybavila koncepčné vozidlo Volvo Experimental Safety Car z roku 1972. Tentoraz bol objektív kamery zabudovaný bezprostredne nad mohutným zadným nárazníkom a obraz sa prenášal na veľkú obrazovku umiestnenú v prístrojovej doske.
Prešlo mnoho rokov, kým si zákazník mohol kúpiť auto s parkovacou kamerou. Situáciu zmenila v roku 1991 až Toyota, konkrétne svojou treťou generáciou modelu s označením Soarer (známeho za hranicami Japonska pod menom Lexus SC Z30).
Športové kupé malo vo výbave kameru ukrytú pod zadným spojlerom a to, čo sa deje za autom, ukazoval farebný displej v centrálnej konzole. Toyota Soarer, vybavená týmto riešením, bola k dispozícii výlučne na domácom japonskom trhu. Značka síce vyšliapala chodník, avšak parkovacie kamery sa udomácnili v autách až po roku 2000.
Toyota Soarer
Japonským inžinierom vďačíme aj za kamery s 360-stupňovým snímaním pre automobily. Takýto systém pozostáva zo štyroch prepojených kamier, umiestnených na každej strane vozidla. Obraz z každej z nich je následne spojený s počítačom, a tak vzniká simulácia pohľadu na celé okolie vozidla vrátane virtuálneho pohľadu z vtáčej perspektívy. Prvým autom, vybaveným takýmto systémom bola v roku 2007 dodávka Elgrand automobilky Nissan.
Dnes takéto riešenie využívajú najmä prémiové automobilky, ktoré ponúkajú dokonca možnosti virtuálneho otáčania auta a tak dokonale kontrolovať napríklad miesto medzi kolesom a obrubníkom. Grafické spracovanie je už pritom na poriadne vysokej úrovni.
Riešenie, kedy si vodič môže napríklad pri parkovaní pozrieť vozidlo z vtáčej perspektívy, ponúka aj francúzsky Peugeot - tu však ide o "offline" snímanie okolia a pre jeho načítanie sa musíte s vozidlom pohybovať (postupne sa toto okolie dopĺňa na obrazovke).
Kamera nahradila stredové zrkadlo
Reverzné kamery a systémy s 360-stupňovým snímaním sa vynikajúco osvedčili ako podpora vodiča počas manévrovania, preto výrobcovia začali premýšľať aj o výmene klasických zrkadiel za digitálne. Ako najvhodnejšie prostredie na ich testovanie sa ukázali automobilové preteky.
Audi R8 e-tron
Už v roku 2012 predstavila nemecká automobilka Audi vo svojom prototype Le Mans digitálne spätné zrkadlo s displejom AMOLED. Vynález umožňoval vodičovi, vtlačenému do stiesneného vnútra kabíny pretekárskeho auta, pohodlne sledovať, čo sa deje na trati za ním.
Neskôr sa toto riešenie dostalo aj do cestného, elektrického modelu R8 e-tron. Dnes môžu byť digitálne spätné zrkadlá súčasťou výbavy modelov Range Rover Evoque, Toyota RAV4 alebo Cadillac CT6.
V spomenutých modeloch však fungujú zrkadlá v dvoch režimoch – odrážajú obraz štandardným spôsobom a po stlačení spínača zobrazujú pohľad z ďalšej kamery umiestnenej v zadnej časti vozidla.
Digitálne "späťáky"
V posledných rokoch sa v autách začali čoraz častejšie objavovať aj digitálne bočné spätné zrkadlá. Nejde o nový vynález, pretože výrobcovia áut už niekoľko rokov predtým predstavovali na autosalónoch koncepčné autá vybavené takýmto riešením.
Prispievalo to k lepšej aerodynamike, čo je najmä pri elektrifikovaných alebo plne elektrických autách kľúčové. Problémom však bola často legislatíva, ktorá zakazovala predaj automobilov bez typických bočných zrkadiel. Prelom nastal až v roku 2016, keď Japonsko ako prvá krajina na svete povolilo používanie kamier namiesto zrkadiel.
Prvým sériovo vyrábaným autom s týmto riešením sa stal Lexus ES, ktorý debutoval v Japonsku v roku 2018. Na vonkajšej časti auta sú umiestnené iba kamery, ktoré zaberajú menší priestor ako klasické bočné zrkadlá. Vodič vidí obraz vo vnútri auta na dvoch displejoch umiestnených na bočných stĺpikoch.
Kamery zmenšujú mŕtvy uhol a umožňujú zobrazovať na displeji aj dodatočné informácie – napríklad vodiace čiary počas parkovania. Sú zabudované do štíhlych aerodynamických puzdier, ktoré ich chránia pred znečistením, dažďom a snehom a sú menšie ako klasické bočné zrkadlá.
Podobné riešenie priniesla do Európy automobilka Audi, ktorá takýmito digitálnami spätnými zrkadlami vybavila svoj vôbec prvý plne elektrický SUV model e-tron. Ten sme si v našej redakcii už stihli aj vyskúšať a naše dojmy si môžete prečítať tu. Do svojej výbavy takýto prvok zahrnula aj sériová Honda e.
Okrem toho, že štíhle kamery nahrádzajúce bežné veľké spätné zrkadlá znižujú aerodynamický odpor, pomáhajú aj pri redukcii šumu vo vnútri kabíny a znižujú tiež spotrebu paliva alebo elektrickej energie. Môžu byť pritom ovládané automaticky alebo manuálne, prostredníctvom dotykovej obrazovky na dverách (Audi e-tron).
Pomoc bezpečnostným systémom
Ako sme naznačili v úvode, kamery sú tiež dôležitou súčasťou aktívnych bezpečnostných systémov, ktoré nájdeme v širokom zastúpení v mnohých moderných autách.
Ich úlohou je tak predovšetkým pomáhať radaru protikolízneho systému pri zisťovaní objektov a následne poskytovať dôležité údaje softvéru vozidla. Systém digitálnych spätných zrkadiel potom napríklad pomáha vodičovi aj s presným nasmerovaním vozidla počas jazdy, pritom do obrazu automaticky dopĺňa referenčné čiary.
Hoci sa to môže zdať oproti výbave áut z pred niekoľkých rokov ako veľká revolúcia, pravdou je, že všetko je to zatiaľ len začiatok histórie kamier v automobiloch. Získavať na dôležitosti budú čoraz viac s budúcnosťou motorizmu, ktorou sú autonómne autá.