Paulína Fialková pochádza z Čierneho Balogu, má 26 rokov a patrí medzi úspešné slovenské biatlonistky. Slovensko reprezentovala na Zimných olympijských hrách 2014 v Soči, v roku 2018 v juhokórejskom Pchjongčchangu a úspešne sa zúčastňuje aj na podujatiach Svetového pohára v biatlone.
Jej najlepšie umiestnenie bolo na 2. mieste v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 kilometra v ruskom Ťumeňi v sezóne 2017/2018, v rakúskom Hochfilzene a českom Novom Meste na Morave v sezóne 2018/2019. Vo svetovom pohári patrí medzi absolútnu svetovú špičku. Získala tiež tri medaily zo zimnej univerziády v Osrblí.
V našom letnom seriáli "Moje prvé auto" prezradila svoje začiatočnícke chvíle za volantom a tiež to, že Japonci sú jej srdcovka.
Aké boli Vaše vôbec prvé skúsenosti so šoférovaním a kedy?
Autá sa mi vždy páčili, už ako malá som sa na pieskovisku hrala s tatrovkou. Oco ma sem tam zobral na kolená a nechal "odkarovať" auto do garáže. Akonáhle som dočiahla na pedále, chcela som to skúšať sama.
Pohýnať sa na parkovisku ma učil možno v 15-tich, lebo som sama chcela. Keď som si potom spravila vodičák, nemuseli sa o mňa rodičia toľko obávať, keďže nejaké malé skúsenosti som už mala.
Pamätáte si ešte na svoje prvé auto?
Áno, dobre si pamätám na moju Peugeotku 207. Vlastne sa mi to zdá ako nedávno, keď som si ju viezla domov.
Kúpili ste ho sama?
Áno, sama. Dodnes neviem, ako som našetrila, keďže som ešte nebola profesionálna športovkyňa a teda som nemala žiadnu výplatu.
Ako dlho ste si ho nechali a za aké auto ste ho neskôr vymenili?
Asi tri roky. Vymenila som ho za značku Mitsubishi, ktorej som sa stala tvárou. Najskôr som jazdila na modeli ASX a teraz už druhý rok jazdím na Outlanderi P-HEV alias Pajladerovi.
Títo Japonci sú pre mňa srdcovka a som veľmi rada, že mám tú česť spolupracovať s Mitsubishi Motors Slovensko. Prvé auto, na ktorom som dočiahla na pedále, bolo tiež Mitsubishi - ale Pajero a oco s ním bol mimoriadne spokojný.
Prvé auto je spojené s mnohými zážitkami, spomínate si na nejaký?
To moje prvé auto nemalo klimatizáciu, takže v lete to bol vietor vo vlasoch. Aj na skúšky som chodila strapatá. :) Spomínam si aj na to, že žralo štyri litre na sto kilometrov a nikto mi to nechcel veriť.
Ale aj na to, že ma nechalo stáť len tak na ceste, niečo sa pokazilo v motore a museli ma odtiahnuť. Malo aj nejaký zvláštny polep a všetci to auto spoznávali - že to som ja a často mi dvíhali stierače.
Ako sa z pohľadu vodiča hodnotíte?
Som pokojná, púšťam chodcov... zatiaľ som nemala nehodu, ale klopem na drevo. V podstate šoférovať moje aktuálne auto už nie je žiadne umenie, takmer všetko robí samo.
Obľubujete rýchlu, alebo radšej opatrnejšiu jazdu?
Ako kedy, ale nepreháňam to. Nemienim platiť pokuty alebo sa prizabiť.
Akou najvyššou rýchlosťou ste išli?
Možno 180 kilometrov za hodinu niekde na nemeckej diaľnici.
Aké auto je pre vás vysnené a aké sa vám najviac páči?
Dnes existuje toľko krásnych áut, ale ja som fakt spokojná. Mitsubishi chystá nový model - Engelberg, takže teraz snívam o tom.
Čo máte aktuálne vo svojej "garáži"?
Nabíjačku na môj plug-in hybrid a priateľ má ešte motorku. Našim tímovým sponzorom je MAN a už druhý rok jazdíme na novom MANe TGE, takže mám skúsenosti aj so šoférovaním väčších áut.
Plánujete kúpu niečoho nového v najbližšej dobe?
Nie, zatiaľ nie.