Pred 55 rokmi sa svetu predstavilo moderné kompaktné vozidlo s označením Škoda 1000 MB, spoločne s novou časťou závodu v Mladej Boleslavi, vybudovanou pre jeho výrobu.
Model patrí k míľnikom v takmer 124 ročnej histórii mladoboleslavskej automobilky a po ére obľúbeného radu Octavia s motorom vpredu a pohonom zadných kolies priniesla nová "embéčka" (zaužívaná prezývka modelu) na jar 1964 revolučnú zmenu – vo svojej dobe najmodernejší motor litrovej triedy bol umiestnený vzadu vrámci ľahkej samonosnej karosérie a poháňal zadné kolesá.
Progresívne riešený automobil navyše vznikal špičkovými technológiami v novej časti mladoboleslavského výrobného závodu – ten bol odbornej verejnosti oficiálne predstavený 21. marca 1964 spoločne s novým vozidlom.
Testy v extrémnych podmienkach
Nová generácia automobilov s okrídleným šípom bola vo fáze vývoja označovaná ako NOV (Nové Osobné Vozidlo). Zahájeniu sériovej výroby predchádzali náročné testy pripravovanej novinky.
Iba do mája 1962 prešlo 50 prototypov celkovo 1 598 840 kilometrov, okrem iného pri extrémnych mrazoch na území Sovietskeho zväzu. Skúšky brzdovej, palivovej a chladiacej sústavy sa odohrávali následne na Kaukaze, kde trojica vozidiel musela zvládnuť až 45 stupňov Celzia v tieni.
Definitívne typové označenie štvordverového sedanu Š 1000 MB vyjadroval zdvihový objem zaokrúhlený na 1000 centimetrov kubických, skratka MB pripomínala potom produkciu v Mladej Boleslavi, sídle vedenia a hlavného výrobného závodu značky.
Zaujímavé riešenia
Na rozdiel od predchádzajúceho úspešného radu Octavia s rámovou konštrukciou podvozku a vpredu umiestneným motorom poháňajúcim zadné kolesá bola v prípade "embéčky" zvolená úplne nová koncepcia samonosnej karosérie s nezávislým zavesením všetkých kolies. Za poháňanou zadnou nápravou bol následne pozdĺžne uložený ľahký motor.
Išlo o kvapalinou chladený radový štvorvalec OHV, ktorý disponoval zdvihovým objemom 988 centimetrov kubických a v prvej fáze poskytoval výkon 27 kW (37 koní). Vďaka progresívnej konštrukcii vozidla a širokému uplatneniu hliníkových zliatin sa podarilo znížiť hmotnosť rodinného sedanu iba na 755 kilogramov. Moderné vozidlo tak dosahovalo rýchlosť až 120 kilometrov za hodinu pri spotrebe sedem až osem litrov benzínu na sto kilometrov.
V roku 1966 potom došlo k zvýšeniu výkonu až na 32 kW (43 koní), pričom ponuku vtedy rozšírila verzia Š 1100 MB s výkonom 38 kW (52 koní) z 1,1-litrového objemu, ale tiež elegantné dvojdverové prevedenie MBX, dnes vzácne medzi zberateľmi historických vozidiel.
Napriek kompaktným rozmerom (dĺžka 4,17 m, šírka 1,62 m a výška 1,39 m) ponúkala Škoda 1000 MB veľmi priestranný a funkčný interiér, k štandardnej výbave patrila dokonca napríklad lôžková úprava sedadiel.
Vozidlo malo dva batožinové priestory – jeden za zadnými sedadlami, prístupný aj počas jazdy, vpredu vozidla potom druhý s objemom 220 litrov. Pod jeho podlahou bolo uložené rezervné koleso, prístupné po odklopení časti masky. Pre vybratie rezervy tak nebolo potrebné vykladať žiadnu batožinu. Praktické riešenie.
Vzťah k detailom
Okrem modernej techniky predstavoval model 1000 MB veľký pokrok taktiež na poli dizajnu. Vkusne a s nadčasovou eleganciou totiž rozvíjal klasické trojpriestorové usporiadanie karosérie, charakteristické pre 60. roky. Výhľad z vozidla zlepšovalo rozmerné panoramatické zadné okno. O starostlivosti venovanej detailom svedčí prevedenie hrdla palivovej nádrže, ústiaceho v pravom prednom blatníku a vtipne skrytého pod odklopným emblémom značky.
Po 11. apríli 1964, kedy bola v Mladej Boleslavi ukončená produkcia modelového radu Octavia, nabiehala výroba Škody 1000 MB. V septembri 1964 sa novinka predstavila širokej verejnosti na tradičnom strojárenskom veľtrhu v Brne a v októbri ju obdivovali tiež návštevníci autosalónu v Paríži či v Londýne.
Od mája 1965 už vznikalo cez tisíc vozidiel mesačne, na konci toho istého roka potom opúšťalo výrobný závod až 150 vozidiel denne – išlo tak o prvé skutočne veľkosériovo vyrábané české auto.
Viac než polovica z celkovej produkcie presahujúcej počet 443-tisíc vozidiel (1964 – 1969) bola vyvezená do desiatok krajín sveta – napríklad v roku 1965 pripadalo na export až 70 percent z vyrobených kusov.