Takmer rok po vypuknutí aféry Dieselgate s falšovaním výsledkov emisných testov pri naftových motoroch od Volkswagenu sa zdalo, že na slovenských a českých zákazníkoch nenechala žiadnu stopu. Kým na hlavných európskych trhoch predaje áut so vznetovým motorom klesali, v Česku naopak rástli.
To už je ale minulosť. Vývoj registrácií nových vozidiel ukazuje, že aj Česi, podobne ako celá Európa, začínajú pri nákupe nových áut dávať prednosť benzínu alebo alternatívnym pohonom.
Slovensko mimo trendu
Trend nižších nákupov neekologických motorov na Slovensko ešte nedorazil, ale naopak, popularita dieselových áut mierne rastie. Pri ich kúpe často rozhoduje cena pohonnej látky, čo v konečnom dôsledku znamená nižšie prevádzkové náklady.
Za prvý kvartál tohto roka bolo u nás zaregistrovaných takmer 13-tisíc vozidiel s naftovým pohonom, čo je oproti minulému roku mierny nárast. V minulom roku sa u nás predalo 37-tisíc vozidiel s dieselovým motorom a rok predtým 35-tisíc.
Na Slovensku však tesne vyhrávajú v obľúbenosti autá jazdiace na benzín. Tých je na našom trhu viac ako 1,1 milióna, čo je zhruba 54-percentný podiel na trhu. Na našich cestách sa pohybuje takmer 890-tisíc vozidiel so vznetovým motorom.
Desaťročné minimum
V máji podiel naftových motorov pri nových registráciách v susednom Česku spadol na 37 percent, ešte pred rokom to bolo 42 percent. V Českej republike sú tak "nafťáky" na desaťročnom minime. Podobný vývoj je aj inde v Európe, kde podiel dieselov na predaji nových áut prvýkrát spadol pod 50 percent.
Dôkazom pomalého konca dieselových motorov je správanie sa automobiliek v posledných rokoch. Firmy už dlho ohlasujú investície do elektrických áut, za čo môže aj neustále sprísňovanie emisných noriem tradičných palív. Toyota či Volvo už oznámili, že o niekoľko rokov s dieselovými motormi skoncujú. Renault nad týmto krokom uvažuje.
Z dieselových motorov sa stala postupne u mnohých ľudí takmer nadávka. K poklesu však nedochádza rozhodne len kvôli tomu, že by zrazu ľudia mali pocit, že naftový motor je voči ovzdušiu škodlivejší.
"Spotrebitelia i firmy všeobecne viac riešia zloženie emisií produkovaných spaľovacími motormi, ale zvyšuje sa aj efektivita a úspornosť benzínových motorov," hovorí Petr Knap, partner spoločnosti EY sledujúci dlhodobo automobilový priemysel.
V Európe je podiel zatiaľ vyšší, v apríli sa však prvýkrát dostali predaje nových áut na naftu pod hranicu 50 percent. Dáta spoločnosti JATO Dynamics ukazujú pokles na 46 percent trhu. Za prepadom stojí hlavne najväčšie odbytisko áut - v Nemecku v apríli spadli predaje dieselov o 19 percent.
Efekt Dieselgate
"Diesel stratil svoju dominanciu na európskom trhu. Je pre to niekoľko dôvodov, ale jasným spúšťačom tohto poklesu bola aféra Dieselgate," hovorí Felipe Munoz z JATO Dynamics. Podľa neho utrpel tento pohon veľké šrámy na svojej reputácii, navyše vlády začínajú čím ďalej viac naftové motory regulovať alebo vymýšľať spôsoby, ako ich dostať z ulíc.
Tiež úvahy o zákaze vjazdu dieselových áut do centier miest môžu mať podľa Knapa vplyv na rozhodovanie zákazníkov. Podľa niektorých predajcov áut majú zákazníci čoraz väčšie obavy z dieselov aj z toho dôvodu, že motory sú stále komplikovanejšie kvôli plneniu veľmi prísnych emisných limitov. Majú preto strach z poruchovosti a z toho, že v prípade poruchy bude oprava výrazne drahšia než doteraz.
Niektoré automobilky už oznámili, že s dieselom v budúcnosti nepočítajú - napríklad Škoda vo Fabii. Ako zatiaľ posledné zavrhlo naftu Volvo. Iní výrobcovia výrazne obmedzujú investície do ďalšieho vývoja, namiesto toho smerujú peniaze hlavne do elektromobility.
"Dopyt pri firemných a súkromných zákazníkoch po automobiloch s dieselovými motormi by nemala v strednodobom horizonte klesať zo súčasnej úrovne k naozaj mizivým hodnotám," uviedla Škoda Auto. Spaľovacie motory majú podľa vývojárov spoločnosti dostatok priestoru k modernizácii.