Fiat má najlepšiu správu tohto roka: svet sa ešte úplne nezbláznil výhradne do všemožných almarových crossoverov krížených s videohrou. Ešte stále sa dokáže objaviť nové auto, ktoré funguje, vonia benzínom a dokáže rozdávať radosť, aj bez pripojenia na internet, píše František Dvořák pre idnes.cz.
Je úplne jedno, že so stavbou Spideru značke z taliansko-amerického koncernu FCA (Fiat-Chrysler) silne pomáha Mazda. Trh s kabrioletmi je rok od roku menší, pretože aj tí, ktorí by si ho kúpili, siahajú radšej po SUV. A vyrábať tak úzkoprofilové auto vo vlastnej réžii je dnes nemysliteľné, takže spolupráca je logickým krokom.
Fiat má tak zas konečne v ponuke auto, po ktorom je možné naozaj túžiť. Taliani preň oprášili slávne meno 124 Spider. Keď pred rokmi koncern Fiat podpísal dohodu s Mazdou o spoločnej stavbe roadstera, zavládlo na Apeninskom polostrove nadšenie. Na základe novej generácie Mazdy MX-5, ktorá do Európy dorazila vlani, postavili Taliani iné auto.
Novinka vracia do dnešnej chudobnej ponuky Fiatu kabriolet po desiatich rokoch. V roku 2005 sa skončila výroba Fiatu Barchetta, postaveného na základoch Punta prvej generácie. Barchetta však mala pohon predných kolies, novinka je čistokrvný "zadný náhon". Teda architektúrou úplne iné auto, ktoré Fiat neponúkal desiatky rokov.
Pre značku je to veľmi paradoxná situácia: vreckový roadster pre dvoch je dnes najdrahší osobný Fiat. A je to ešte zložitejšie. Okrem "bežnej" verzie Fiat 124 Spider Taliani predstavili tiež riadne priostrenú verziu Abarth s tradičným znakom so škorpiónom na prednej strane vozidla. Auto sa vyrába v Hirošime, kam z Talianska posielajú motory, výnimkou sú ale práve Abarthy, ktoré skompletizujú v Japonsku len čiastočne a finálna montáž prebieha v dielni, kde úradujú mechanici so škorpiónmi na montérkach.
Dolce vita
Vývoj na mechanike z MX-5 robili Taliani sami. Ladili ho na talianskych cestách a okruhoch. Napríklad diely zavesenia kolies sú rovnaké, iné sú ale už tlmiče, pružiny, brzdy, stabilizátory aj riadenie. Dvojča MX-5 ťaží z toho, že je vždy stavané od začiatku ako roadster a je to poznať. Otvorené autá bojujú s tuhosťou, ale keď sú malé a potrebná tuhosť je plánovaná od začiatku, je výsledok výrazne lepší.
Drobná Mazda má úplne iné proporcie ako Fiat 124 Spider. Dizajnérsky tím Felixa Kilbertusa dal autu proporcie klasických roadsterov alebo ak chcete po taliansky spiderov. Puristickým dvojmiestnym roadsterom hovoria talianske značky spider (niekedy spyder). Oproti MX-5 tvarovanej samurajským mečom je dizajn Fiatu rafinovanejší.
Pri osobnom stretnutí má obrovský sexappeal a vôbec nevadí, že zadok trochu pripomína práve staré MX-5. Auto je tvarované so skvelým citom a jasným cieľom: vzdať hold talianskym spiderom minulosti. Celok jasne odkazuje na históriu, ale nie je to retro. Presne tak má vyzerať a úplne najlepšie je, keď má na veku kufra záhradku na batožinu. Vaničkový kufor na dovolenku vo dvojici však stačí bohato.
Asi najparádnejším detailom sú prelivy na kapote. Plátenná strecha je samozrejme ovládaná ručne, je to rýchlejšie, jednoduchšie, priestorovo úspornejšie a tiež menej náchylné k poruchám, než elektromotory. Keď vytiahnete okná, do auta nefučí ani vo veľmi vysokých rýchlostiach, len vám vietor ovieva vršok hlavy.
Interiér príbuznosť s Mazdou priznáva výraznejšie. Palubovka aj infotainment budú bližšie Mazde ako Fiatu. Pozícia za volantom je skvelá, väčšine normálne rastúcich tak ani nebude vadiť, že má len výškovo nastaviteľný volant. Jediná výhrada mieri k ovládaču palubného infotainmentu. S rukou na riadiacej páke ho máte priamo pod predlaktím, takže si navigáciu, rádio a ďalšie funkcie neustále nechtiac vypínate, prepínate a tak podobne. Prekvapí chýbajúce schránka v palubovke pred spolujazdcom, dobre ju však nahradila objemná dutina skrytá za dvierkami vzadu medzi sedadlami.
Turbo
Mechanika a vlastne kompletný interiér je ako pri Mazde, ale motor dodali Taliani svoj. Pod kapotou tak švitorí pozdĺžne uložený preplňovaný štvorvalec 1,4 Multiair s výkonom 140 koní. Na stovku to od rozjazdu vie turbomotor stihnúť za 7,5 sekundy. To je najvýraznejší rozdiel oproti Mazde, ktorá vsádza výlučne na atmosférické motory. Na zadné kolesá zavesená na viacprvkovej náprave (prednú vedú lichobežníkové závesy) putuje cez šesťstupňový manuál 240 krútiacich sa newtonmetrov.
Zaujímavé je, že v prevedenie pre Ameriku má motor Spideru 160 koní a 250 Nm. Smútiť netreba, kto chce viac výkonu, môže siahnuť po verzii Abarth. Stoštyridsať koní Fiatu sa zdá byť akurát dostatočných pre rýchle predbiehanie i hladké kĺzanie krajinou. Motor potrebuje aspoň dvetisíc otáčok, aby dýchal ako má. Turbo začne plniť valce hladko, bez skokového prívalu sily.
Fiat totiž potrebuje hlasový výcvik, to je jeho najväčšia slabina. Autu chýba „spevavý“ taliansky hlas, pri vytočení je to skôr nepekný mechanický hluk. Abarth, ktorý kedysi s výfukmi začínal, to vo svojom prevedení 124 napravuje na jednotku s hviezdičkou. Drnčiaci zvuk ladený tak, aby robil čo najviac rámusu a strieľaním výfuku štval psov v dedinách, je silne návykový. Bohužiaľ sa však ani neplánuje, že by sa šibalský výfuk dal pre Fiat v prípade Abarthu priobjednať ako doplnková výbava.
Kratučká páka zarazená priamo do skrine prevodovky doslova navádza k radeniu. Len je potrebné ju niekedy vziať väčšou silou. Obal prevodovky je viac - menej rovnaký s Mazdou (a výrazne zasahuje do priestoru pre nohy spolujazdca), vnútro je ale „fiatovské“. Abarth aj dolce vita ich majú rovnaké.
Je potrebné prispôsobiť sa charakteru motora, turbo-štvorvalec sa zrovna neženie do otáčok. Multijet vraj strojcovia motorov schválne nastavili o niečo menej agresívne, vraj pre delikátnejšiu prácu s motorom napojeným na pohon zadných kolies. Na to sa hodí veľký ciferník otáčkomera usadený uprostred kaplnky pod volantom. Pri Abarthe má inú grafiku ako pri fiatu. V druhom prípade je trochu neprehľadne ciachovaný tachometer - koľko idete tak lúštite dlhšie, než je vhodné.
Radosť
Karoséria a celé auto sú pevné a tuhé, podvozok je ale príjemne poddajný, na prvý dotyk Fiat aj Abarth pôsobia, že sú mäkké asi rovnako, ale mechanika (tlmiče, pružina, stabilizátory) sú vraj iné. Zvezenie, to je neriedená radosť vďaka dokonalej spätosti s autom. Auto sa ochotne nakláňa do zákrut, prenáša váhu z jednej do druhej, mäkko sa do nej posadí a dravo ju prejde. Sto-dvadsať-štvorka je dokonale vyvážená (rozloženie hmotnosti medzi nápravami udržali v pomere 50:50), puristicky priamočiara a šibalská, ako vie byť len tonový roadster.
Napomáha tomu skvelé riadenie, citlivé a presné (Fiat aj Abarth majú iné). Najdôležitejším prvkom, ktorý robí z Abarthu iné auto, je samosvorný diferenciál, ten tvrdí muziku v zákrutách a umožňuje pohodenie zadkom na výjazde na vyžiadanie. Stačí stlačiť tlačidlo a nezasahuje do toho ani stabilizačný systém.